Nepozerajte 3. mája verejnoprávnu televíziu! S touto naliehavou výzvou na bojkot televízie TVP sa na Poliakov obrátili známi poľskí umelci a intelektuáli.
Signatári nie sú žiadna druhá či tretia liga, ale ľudia, ktorých menami sa sebavedome oháňa každý Poliak. Oscarovému režisérovi Andrzejovi Wajdovi, režisérke Agnieszke Holland či bývalému vodcovi povstalcov vo varšavskom gete Marekovi Edelmanovi prekáža nové vedenie televízie, ktoré sa k moci dostalo na prelome rokov.
„Pán premiér nie je vám hanba, že TVP riadi antisemita?“ pýtajú sa šéfa vlády Donalda Tuska v otvorenom liste, ktorý zverejnil denník Gazeta Wyborcza. Ozval sa aj režisér a scenárista Krysztof Krauze, ktorého najnovší film Môj Nikifor vyhral festival v Karlových Varoch a premietal sa aj na Slovensku. V Gazete Wyborczej sa rozčúlil nad tým, že verejnoprávna televízia je kontaminovaná bývalými neonacistami. „Dnes jej poslanie realizujú ľudia, ktorých by ste normálne nepustili do domu,“ napísal Krauze.
Odkiaľ sa berú také silné slová? Kameňom úrazu je osoba, ktorá dnes poľskú verejnoprávnu televíziu riadi. Pred Vianocami správna rada televízie vymenila vedenie TVP. Nečakane a za podivných okolností – keď bola značná časť jej členov neprítomná. Vyhodila ľudí blízkych konzervatívnej strane Právo a spravodlivosť ( PiS) bratov Kaczynských a nahradila ich nominantmi malých strán, ktoré s PiS v minulosti vládli. Bol to jeden z prejavov malej vojny medzi PiS a menšími radikálnymi stranami, ktorým sa ich väčší konkurent snaží prebrať zvyšky voličov. Šéfom televízie sa stal Piotr Farfal z Ligy poľských rodín (LPR) a jeho zástupcom Tomasz Rudomino zo Sebeobrany.
Najmä Farfal má skutočne pestrý životopis. Podľa informácií poľských médií bol tento mladý právnik v minulosti skinhedom a členom krajne pravicového zoskupenia Národné obrodenie Poľska. Figuroval aj ako redaktor neonacistických plátkov Front a Meč. Práve v nich publikoval niekoľko antisemitských textov, ako aj názor, že nevidí veľký rozdiel medzi komunizmom a demokraciou. Dnes to vysvetľuje tým, že bol mladý a dal sa zneužiť. Neskôr Farfal vstúpil do Ligy poľských rodín a stal sa redaktorom časopisu Všepoľskej mládeže, ktorá je s touto stranou prepojená.
Po nástupe do čela televízie vyhodil Farfal riaditeľov regionálnych štúdií a do pozícií začal dosadzovať ľudí blízkych LPR. Podľa svojho videnia sveta začal meniť aj program televízie.
Niektorí poľskí komentátori však kritizujú aj pobúrených umelcov. Intelektuálne salóny blízke vládnej Občianskej platforme sa podľa nich ozvali neskoro. Vyčítajú im, že predtým mlčky a niekedy aj s neskrývanou radosťou sledovali, ako Farfal z televízie vyhadzuje ľudí blízkych opozičnému PiS. Kričať začali, až keď bolo jasné, že nezostane len pritom.
Na personálne zmeny v správnej rade televízie, ktorá určuje jej vedenie, treba zmenu zákona. Poľskí poslanci by o nej mali hlasovať tento mesiac. Nech už rozhodnú akokoľvek, isté je jedno: Ak politici v postkomunistických krajinách dostanú na hranie verejnoprávne médium, dokážu rozohrať nejednu absurdnú partiu. A to nielen v Poľsku.
Signatári nie sú žiadna druhá či tretia liga, ale ľudia, ktorých menami sa sebavedome oháňa každý Poliak. Oscarovému režisérovi Andrzejovi Wajdovi, režisérke Agnieszke Holland či bývalému vodcovi povstalcov vo varšavskom gete Marekovi Edelmanovi prekáža nové vedenie televízie, ktoré sa k moci dostalo na prelome rokov.
„Pán premiér nie je vám hanba, že TVP riadi antisemita?“ pýtajú sa šéfa vlády Donalda Tuska v otvorenom liste, ktorý zverejnil denník Gazeta Wyborcza. Ozval sa aj režisér a scenárista Krysztof Krauze, ktorého najnovší film Môj Nikifor vyhral festival v Karlových Varoch a premietal sa aj na Slovensku. V Gazete Wyborczej sa rozčúlil nad tým, že verejnoprávna televízia je kontaminovaná bývalými neonacistami. „Dnes jej poslanie realizujú ľudia, ktorých by ste normálne nepustili do domu,“ napísal Krauze.
Odkiaľ sa berú také silné slová? Kameňom úrazu je osoba, ktorá dnes poľskú verejnoprávnu televíziu riadi. Pred Vianocami správna rada televízie vymenila vedenie TVP. Nečakane a za podivných okolností – keď bola značná časť jej členov neprítomná. Vyhodila ľudí blízkych konzervatívnej strane Právo a spravodlivosť ( PiS) bratov Kaczynských a nahradila ich nominantmi malých strán, ktoré s PiS v minulosti vládli. Bol to jeden z prejavov malej vojny medzi PiS a menšími radikálnymi stranami, ktorým sa ich väčší konkurent snaží prebrať zvyšky voličov. Šéfom televízie sa stal Piotr Farfal z Ligy poľských rodín (LPR) a jeho zástupcom Tomasz Rudomino zo Sebeobrany.
Najmä Farfal má skutočne pestrý životopis. Podľa informácií poľských médií bol tento mladý právnik v minulosti skinhedom a členom krajne pravicového zoskupenia Národné obrodenie Poľska. Figuroval aj ako redaktor neonacistických plátkov Front a Meč. Práve v nich publikoval niekoľko antisemitských textov, ako aj názor, že nevidí veľký rozdiel medzi komunizmom a demokraciou. Dnes to vysvetľuje tým, že bol mladý a dal sa zneužiť. Neskôr Farfal vstúpil do Ligy poľských rodín a stal sa redaktorom časopisu Všepoľskej mládeže, ktorá je s touto stranou prepojená.
Po nástupe do čela televízie vyhodil Farfal riaditeľov regionálnych štúdií a do pozícií začal dosadzovať ľudí blízkych LPR. Podľa svojho videnia sveta začal meniť aj program televízie.
Niektorí poľskí komentátori však kritizujú aj pobúrených umelcov. Intelektuálne salóny blízke vládnej Občianskej platforme sa podľa nich ozvali neskoro. Vyčítajú im, že predtým mlčky a niekedy aj s neskrývanou radosťou sledovali, ako Farfal z televízie vyhadzuje ľudí blízkych opozičnému PiS. Kričať začali, až keď bolo jasné, že nezostane len pritom.
Na personálne zmeny v správnej rade televízie, ktorá určuje jej vedenie, treba zmenu zákona. Poľskí poslanci by o nej mali hlasovať tento mesiac. Nech už rozhodnú akokoľvek, isté je jedno: Ak politici v postkomunistických krajinách dostanú na hranie verejnoprávne médium, dokážu rozohrať nejednu absurdnú partiu. A to nielen v Poľsku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.