Dávno sú preč časy, keď hudobný fanúšik v hlavnom meste musel čakať na veľké koncerty až do piatku. V poslednom čase to začína v Bratislave hustnúť.
Napríklad vo štvrtok 16. apríla, keď sa asi mnohí z nás rozhodovali, či dajú prednosť staronovej podobe Collegia Musica ešte stále v stojacom PKO, alebo stálenovej podobe Andreja Šebana v intímnom prítmí bratislavského Klubu Za zrkadlom. Pre mnohých išlo o jasnú voľbu v prospech druhej možnosti. Andrej sa už dávno v povedomí publika zbavil nálepky toho, čo hrával s Dežom alebo Rišom. Odkedy je sám výhradným tvorcom svojej hudby, vyvíja sa podľa sympatického princípu „seek and destroy“. Na jeho albumoch sme ho počuli v mnohých polohách: pokojne spieva na „Bezvetrí“, v štúdiu sa vybúril na experimentálnom elektrofolklórnom „Space Boys“ po boku Tóna Kubasáka, „Sklonmi“ sa originálnym spôsobom zaplietol s komorným orchestrom. Neprestáva hľadať. Prierezom tohto hľadania sú jeho súčasné koncertné vystúpenia.
.tóny, slučky, hudba
Kto vedel, na aký koncert sa chystá, nebol po príchode do sály prekvapený. Poltucet gitár, na zemi množstvo gitarových „krabičiek“, všetko pospájané káblami pre menšiu elektráreň. Dojem laboratória dotvára stojan s „kvapkačkou“ infúzie, v podivuhodnej kombinácii s fujarou na druhej strane pódia. A uprostred jedna stolička. Na ňu sa za nadšeného potlesku posadí jediný účinkujúci, zoberie gitaru a začne hrať.
Po úvodných prelínavých tónoch si Šeban volá na pomoc postupne viac a viac „krabičkových“ efektov, nahráva si v reálnom čase slučky, vrství na seba rífy, reproduktory dostávajú zabrať. Niektoré manželky a priateľky hudobných nadšencov v sále sa začínajú ošívať. Sme svedkami stvorenia v priamom prenose — Šeban nás vedie na exkurzii od zvuku k tónu, od tónu k melódii, harmónii, hudbe. Jeho tranzistoroví a digitálni spoluhráči si tu užijú svoje dve hodiny slávy. Na chvíľu sa ocitáme v showroome gitarového syntezátora, loopy pribúdajú takmer neprestajne, no od nátlaku v úvodných skladbách sa výber skladieb posúva k uvoľnenejším groovom. Šeban hrával na gitare s bárským, dnes na nej hráva bársčím. Vrtuľkový ovievač, holiaci strojček, vlastný nos. Na pódiu sa toho, skrátka, deje veľa, na hmatníku i na dlážke, kde svoj efekt na loopy používa aj dídžejským spôsobom, ako MPC sampler.
.dopredu a ku koreňom
Okrem zvukových experimentov je zaujímavé sledovať, kam nás Andrej Šeban zavedie hudobne — okrem silnej prítomnosti džezu a rocku, z ktorých vychádza, sa už dávnejšie stali neoddeliteľnou súčasťou jeho repertoáru slovenské ľudové piesne vo vlastnom alternatívnom podaní. Folklór presiakol aj do jeho experimentálnych skladieb, slovo dostane fujara alebo prirodzený rytmus kvapkajúcej vody. Celkovo sa Andrej rád hrá s populárnymi žánrami, a v kombinácii s jeho žartovným prístupom k hudbe i slovám sa nevyhne ani irónii. Navyše, úspešne sa vyhýba nástrahám virtuozity, jeho hra nestráca nadhľad ani výpovednosť. Je ochotný s nami na pódiu opäť znovu objavovať gitaru, spôsoby, akými sa z nej dá vylúdiť zvuk, venovať dostatok pozornosti jedinému tónu.
Veľa expresívnych hudobníkov, ktorí sa počas svojho vývoja vymáčali v rocku či džeze, prináša svojou hudbou svedectvo o ceste do pekla a späť. Andrej Šeban chodí po svoju inšpiráciu na dvor, ktorý povýšil na regulárny hudobný nástroj v rámci svojho albumu Sklony z roku 2008. Aj keď po námety nechodí ďaleko, jeho piesne a koncerty sú osviežujúcim zážitkom. Je to jeho schopnosť načúvať, inšpirovať sa a slobodne rozmýšľať, ktorou opäť zaplnil a rozhýbal petržalský kulturák. Na Šebanove koncerty sa nechodí z nostalgie a túžby po najznámejších hitoch, ale zo zvedavosti „čo bude dnes dobrého.“. Vo štvrtok večer zo Zrkadláča neodchádzal hladný nikto.
Andrej Šeban, 16. apríl, Klub Za zrkadlom, Petržalka.
Autor je člen skupiny PunkFunk Genius.
Napríklad vo štvrtok 16. apríla, keď sa asi mnohí z nás rozhodovali, či dajú prednosť staronovej podobe Collegia Musica ešte stále v stojacom PKO, alebo stálenovej podobe Andreja Šebana v intímnom prítmí bratislavského Klubu Za zrkadlom. Pre mnohých išlo o jasnú voľbu v prospech druhej možnosti. Andrej sa už dávno v povedomí publika zbavil nálepky toho, čo hrával s Dežom alebo Rišom. Odkedy je sám výhradným tvorcom svojej hudby, vyvíja sa podľa sympatického princípu „seek and destroy“. Na jeho albumoch sme ho počuli v mnohých polohách: pokojne spieva na „Bezvetrí“, v štúdiu sa vybúril na experimentálnom elektrofolklórnom „Space Boys“ po boku Tóna Kubasáka, „Sklonmi“ sa originálnym spôsobom zaplietol s komorným orchestrom. Neprestáva hľadať. Prierezom tohto hľadania sú jeho súčasné koncertné vystúpenia.
.tóny, slučky, hudba
Kto vedel, na aký koncert sa chystá, nebol po príchode do sály prekvapený. Poltucet gitár, na zemi množstvo gitarových „krabičiek“, všetko pospájané káblami pre menšiu elektráreň. Dojem laboratória dotvára stojan s „kvapkačkou“ infúzie, v podivuhodnej kombinácii s fujarou na druhej strane pódia. A uprostred jedna stolička. Na ňu sa za nadšeného potlesku posadí jediný účinkujúci, zoberie gitaru a začne hrať.
Po úvodných prelínavých tónoch si Šeban volá na pomoc postupne viac a viac „krabičkových“ efektov, nahráva si v reálnom čase slučky, vrství na seba rífy, reproduktory dostávajú zabrať. Niektoré manželky a priateľky hudobných nadšencov v sále sa začínajú ošívať. Sme svedkami stvorenia v priamom prenose — Šeban nás vedie na exkurzii od zvuku k tónu, od tónu k melódii, harmónii, hudbe. Jeho tranzistoroví a digitálni spoluhráči si tu užijú svoje dve hodiny slávy. Na chvíľu sa ocitáme v showroome gitarového syntezátora, loopy pribúdajú takmer neprestajne, no od nátlaku v úvodných skladbách sa výber skladieb posúva k uvoľnenejším groovom. Šeban hrával na gitare s bárským, dnes na nej hráva bársčím. Vrtuľkový ovievač, holiaci strojček, vlastný nos. Na pódiu sa toho, skrátka, deje veľa, na hmatníku i na dlážke, kde svoj efekt na loopy používa aj dídžejským spôsobom, ako MPC sampler.
.dopredu a ku koreňom
Okrem zvukových experimentov je zaujímavé sledovať, kam nás Andrej Šeban zavedie hudobne — okrem silnej prítomnosti džezu a rocku, z ktorých vychádza, sa už dávnejšie stali neoddeliteľnou súčasťou jeho repertoáru slovenské ľudové piesne vo vlastnom alternatívnom podaní. Folklór presiakol aj do jeho experimentálnych skladieb, slovo dostane fujara alebo prirodzený rytmus kvapkajúcej vody. Celkovo sa Andrej rád hrá s populárnymi žánrami, a v kombinácii s jeho žartovným prístupom k hudbe i slovám sa nevyhne ani irónii. Navyše, úspešne sa vyhýba nástrahám virtuozity, jeho hra nestráca nadhľad ani výpovednosť. Je ochotný s nami na pódiu opäť znovu objavovať gitaru, spôsoby, akými sa z nej dá vylúdiť zvuk, venovať dostatok pozornosti jedinému tónu.
Veľa expresívnych hudobníkov, ktorí sa počas svojho vývoja vymáčali v rocku či džeze, prináša svojou hudbou svedectvo o ceste do pekla a späť. Andrej Šeban chodí po svoju inšpiráciu na dvor, ktorý povýšil na regulárny hudobný nástroj v rámci svojho albumu Sklony z roku 2008. Aj keď po námety nechodí ďaleko, jeho piesne a koncerty sú osviežujúcim zážitkom. Je to jeho schopnosť načúvať, inšpirovať sa a slobodne rozmýšľať, ktorou opäť zaplnil a rozhýbal petržalský kulturák. Na Šebanove koncerty sa nechodí z nostalgie a túžby po najznámejších hitoch, ale zo zvedavosti „čo bude dnes dobrého.“. Vo štvrtok večer zo Zrkadláča neodchádzal hladný nikto.
Andrej Šeban, 16. apríl, Klub Za zrkadlom, Petržalka.
Autor je člen skupiny PunkFunk Genius.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.