Dlhých desať sezón museli čakať fanúšikovia košických oceliarov na štvrtý extraligový titul. Keď dvadsaťročný brankár HC Košice Július Hudáček postupne zneškodnil tri samostatné nájazdy Žigmunda Pálffyho v rozstrele šiesteho zápasu na ľade Skalice, oslavy sa mohli začať.
Ukončenie finálovej série nemohlo byť viac symbolické. Geniálny Žigo zobral na seba zodpovednosť a trikrát stroskotal na mladom brankárovi, ktorý chytal svoj prvý finálový zápas. Na Pálffyho pleciach viseli šance Skaličanov. Košičania v stave núdze po druhýkrát v play off vymenili brankára a ten vychytal rozhodujúci zápas série.
Finále rozbehli favorizovaní víťazi základnej časti extraligy ideálne. Využili výhodu domáceho ľadu v Steel Aréne a na dve dvojgólové výhry nadviazali v prvom zápase na Záhorí. Po presvedčivom víťazstve 5:2 boli krok od vytúženého cieľa. Z jasného a pre niekoho nudného vyvrcholenia extraligy sa však ešte stala poriadna dráma.
Skalica, ktorú spolu s celým Záhorím doslova pobláznila najväčšia hviezda ligy Pálffy, naložila východniarom vo štvrtom zápase 8 gólov a séria sa sťahovala znova na východ. V Steel Aréne bolo všetko pripravené na majstrovský žúr. Skalický gróf mal ale iné predstavy. Piaty duel rozhodol v zápase, ktorý bol jednoznačným vrcholom finálovej série, prakticky sám.
V riadnom hracom čase dal dva góly, záhoráci trikrát viedli, no domáci vždy silou vôle vyrovnali. Posledných päť minút tretej tretiny boli hokejovou lahôdkou – útoky sa prelievali z jednej strany na druhú, no rozhodujúci gól sa nikomu streliť nepodarilo. Jediným, kto premenil samostatný nájazd, bol Žigo. Psychická výhoda (alebo ako hovoria v zámorí „momentum“) bola pred šiestym zápasom celá na strane zeleno-bielych.
Pred ním Košice vymenili brankára. Skúseného Lipovského nahradil Hudáček. Tréner HC Anton Tomko využil luxus dvoch vyrovnaných gólmanov, podobne ako v semifinálovej sérii so Zvolenom. Tú začal mladý Hudáček, aby ho v kľúčovom momente nahradila skúsenosť Lipovského. Tímu zmena znova prospela.
V šiestom zápase si Košičania dali na Pálffyho neskutočne produktívny útok (s Hartmannom a Mikúšom dosiahli vyše 300 kanadských bodov v sezóne!) pozor. Bojovnosť bola krásou, výkony brankárov ozdobou drámy. Opäť sa nerozhodlo ani po sedemdesiatich minútach, opäť museli rozhodnúť nájazdy. V ich predĺžení prekonal Rybára košický kapitán Juraj Faith a Žigovi puk v poslednom nájazde vypichol hokejkou muž posledného zápasu Hudáček.
Titul je v správnych rukách. Základnú časť vyhrali hokejisti HC Košice s prehľadom o 14 bodov pred Slovanom Bratislava. Mali najlepší útok a najmenej priepustnú obranu. V play off si poradili s nováčikom z Banskej Bystrice, prekonali ťažkú zvolenskú prekážku v semifinále a vo finále premohli Pálffyho a spol.. Dokázali to najmä vďaka širokému kádru. Okrem spomínanej brankárskej dvojice disponovali štyrmi najvyrovnanejšími formáciami. Košice získali titul úplne zaslúžene.
Ukončenie finálovej série nemohlo byť viac symbolické. Geniálny Žigo zobral na seba zodpovednosť a trikrát stroskotal na mladom brankárovi, ktorý chytal svoj prvý finálový zápas. Na Pálffyho pleciach viseli šance Skaličanov. Košičania v stave núdze po druhýkrát v play off vymenili brankára a ten vychytal rozhodujúci zápas série.
Finále rozbehli favorizovaní víťazi základnej časti extraligy ideálne. Využili výhodu domáceho ľadu v Steel Aréne a na dve dvojgólové výhry nadviazali v prvom zápase na Záhorí. Po presvedčivom víťazstve 5:2 boli krok od vytúženého cieľa. Z jasného a pre niekoho nudného vyvrcholenia extraligy sa však ešte stala poriadna dráma.
Skalica, ktorú spolu s celým Záhorím doslova pobláznila najväčšia hviezda ligy Pálffy, naložila východniarom vo štvrtom zápase 8 gólov a séria sa sťahovala znova na východ. V Steel Aréne bolo všetko pripravené na majstrovský žúr. Skalický gróf mal ale iné predstavy. Piaty duel rozhodol v zápase, ktorý bol jednoznačným vrcholom finálovej série, prakticky sám.
V riadnom hracom čase dal dva góly, záhoráci trikrát viedli, no domáci vždy silou vôle vyrovnali. Posledných päť minút tretej tretiny boli hokejovou lahôdkou – útoky sa prelievali z jednej strany na druhú, no rozhodujúci gól sa nikomu streliť nepodarilo. Jediným, kto premenil samostatný nájazd, bol Žigo. Psychická výhoda (alebo ako hovoria v zámorí „momentum“) bola pred šiestym zápasom celá na strane zeleno-bielych.
Pred ním Košice vymenili brankára. Skúseného Lipovského nahradil Hudáček. Tréner HC Anton Tomko využil luxus dvoch vyrovnaných gólmanov, podobne ako v semifinálovej sérii so Zvolenom. Tú začal mladý Hudáček, aby ho v kľúčovom momente nahradila skúsenosť Lipovského. Tímu zmena znova prospela.
V šiestom zápase si Košičania dali na Pálffyho neskutočne produktívny útok (s Hartmannom a Mikúšom dosiahli vyše 300 kanadských bodov v sezóne!) pozor. Bojovnosť bola krásou, výkony brankárov ozdobou drámy. Opäť sa nerozhodlo ani po sedemdesiatich minútach, opäť museli rozhodnúť nájazdy. V ich predĺžení prekonal Rybára košický kapitán Juraj Faith a Žigovi puk v poslednom nájazde vypichol hokejkou muž posledného zápasu Hudáček.
Titul je v správnych rukách. Základnú časť vyhrali hokejisti HC Košice s prehľadom o 14 bodov pred Slovanom Bratislava. Mali najlepší útok a najmenej priepustnú obranu. V play off si poradili s nováčikom z Banskej Bystrice, prekonali ťažkú zvolenskú prekážku v semifinále a vo finále premohli Pálffyho a spol.. Dokázali to najmä vďaka širokému kádru. Okrem spomínanej brankárskej dvojice disponovali štyrmi najvyrovnanejšími formáciami. Košice získali titul úplne zaslúžene.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.