Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zhoríš ako papier

.časopis .týždeň doma

Dvaja aktivisti občianskeho združenia Trebišov nahlas a redaktorka Zemplínskeho Korzára si našli koncom marca v schránkach obálku, v ktorej bol popol a obhorený papier. Odkaz od neznámeho pochopili presne. Boj proti zámeru najväčšej elektrárne s technológiou spaľovania čierneho uhlia v strednej Európe je životu nebezpečný.

Dvaja aktivisti občianskeho združenia Trebišov nahlas a redaktorka Zemplínskeho Korzára si našli koncom marca v schránkach obálku, v ktorej bol popol a obhorený papier. Odkaz od neznámeho pochopili presne. Boj proti zámeru najväčšej elektrárne s technológiou spaľovania čierneho uhlia v strednej Európe je životu nebezpečný.


Takýmito mafiánskymi technikami sa na Slovensku občanom a médiám ešte nikto nevyhrážal. A toľko účastníkov povoľovacieho konania ako v malom zemplínskom meste – viac ako
3 500 – sa ešte nezapojilo do prípravy nijakej kontroverznej stavby. Hrá sa skutočne o veľa. Elektráreň predstavuje investíciu 1,3 miliardy eur. Pritom tri uhoľné bloky a jeden paroplynový cyklus majú vyrobiť 850 megawattov, čo zodpovedá dostavbe Mochoviec. Petíciu proti elektrárni podporilo 11-tisíc občanov Trebišova, teda viac ako polovica všetkých jeho obyvateľov. Kritický voči nej je aj minister Jahnátek, premiér Fico, ruky od nej dáva preč koaličný partner Mečiar, proti je samo mesto Trebišov, zámer ostro kritizuje celá opozícia, ako aj maďarský prezident a maďarská opozícia. Stavbu nechce ani ENEL, ktorý má celkom iné plány, napríklad modernizáciu už existujúcej neďalekej elektrárne Vojany. Takisto vzniesli závažné pripomienky vodohospodári, SEPS (Slovenská energetická a prenosová sústava) a štáb krízového riadenia obvodného úradu.

.firma SNS, s. r. o
 Kto je teda za elektráreň, ktorá by mala stáť na okraji mesta, pričom viac ako dvesto obyvateľov zóny na Cukrovarníckej ulici by kvôli nej museli presťahovať? Elektráreň, ktorá pre svoju polohu a prevládajúce vetry zo severu smerom na juh zasiahne exhalátmi nielen mesto, ale aj tokajskú vinohradnícku oblasť v susednom Maďarsku, zapísanú v Zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO? 
Zdá sa, že developerov z Československej energetickej spoločnosti (ČES, a. s.) podporuje „známa firma“ SNS, s. r. o. Je to totiž jediná relevantná politická strana, ktorá sa ústami poslanca NR SR Antona Korbu o zámere vyslovila kladne. No nielen to. Stavbu, ktorá zvýši celoslovenské emisie CO2 takmer o desať percent, emisie oxidu siričitého 25-násobne, oxidu dusíka 14-násobne, oxidu uhoľnatého 6-násobne a popolčeka dvojnásobne, podporuje a posúva ďalej ministerstvo životného prostredia vedené nominantom SNS. A nadriadeným orgánom Krajského stavebného úradu (KSÚ) v Košiciach, ktorý na žiadosť investora prebral územné konanie vo veci elektrárne od mesta Trebišov, je ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Napriek pádu „nástenkového“ ministra Janušeka ho bude viesť ďalší nominant SNS.
„Počas verejného prerokovania zámeru v roku 2007 v Trebišove prišlo do sály mestského úradu s kapacitou šesťsto miest toľko ľudí, že sa nezmestili, väčšinou odporcov,“ hovorí riaditeľ slovenskej pobočky organizácie Greenpeace Juraj Rizman a pokračuje: „Zaujímavé bolo, že zámer neobhajoval najviac investor, ale Viera Husková z ministerstva životného prostredia. Mimochodom, už tam nepracuje.“


.uhlie z princípu nie
 Štátny úradník ako najvýraznejší arbiter investora, to tu už bolo. Napríklad v Pezinku. Šokujúce však je, že tepelnú elektráreň „pretláča“ rezort, ktorý by mal byť, naopak, garantom ochrany životného prostredia. Chlapci z ČES-u (podobnosť so známym českým ČEZ-om je iba náhodná) tvrdia, že elektrárne na uhlie ležia aj v iných európskych mestách, že pôjde o modernú technológiu fluidného spaľovania a že počas výstavby dajú prácu 3 000 ľuďom, po spustení prevádzky počítajú s 300 pracovnými miestami. V regionálnych médiách už dokonca robia nábor. To však nemení nič na tom, že spaľovanie uhlia ako také je zastaraná technológia výroby energie.
„Fluidné spaľovanie je síce novšia technológia s nižšími emisiami, vo svete však ešte neexistuje technológia spaľovania uhlia, ktorá úplne zabraňuje úniku CO2. Ani v zámere ČES sa emisie CO2 vôbec nespomínajú. Oni síce hovoria, aká je to skvelá technológia, že vypustia oveľa menej ako Vojany, iba tritisíc ton SO2 ročne, nehovoria však už o tom, že vypustia štyri milióny ton CO2...“ uvádza Andrea Zlatňanská z Greenpeace. Problémy tohto projektu sa ukážu aj pri otvorení trhu s energiami a systémom, keď budú od roku 2013 aukcie s povolenkami na emisie. Ako projekt, ktorého negatívne dopady možno zmierniť vhodnými opatreniami – tak ako v USA alebo inde v Európe –trebišovskú elektráreň, naopak, oceňuje a oponentov upokojuje profesorka Technickej univerzity v Košiciach Edita Virčíková.
Vláda po voľbách v roku 2006 ako jednu z priorít stanovila energetickú sebestačnosť a zníženie závislosti od Ruska. Objavilo sa však niekoľko projektov, ktoré by ju prehĺbili. Pretože v Trebišove sa ráta s dovozom čierneho uhlia z Ruska, Ukrajiny alebo z Česka. Nepôjde teda o „sociálny projekt“, akým je elektráreň Zemianske Kostoľany, ktorá spaľuje hnedé uhlie z Hornej Nitry, čím sa podporuje zamestnanosť v našom baníctve.

.aj my sme Trebišovčania
Nie je teda isté, či bude v Trebišove horieť čierne uhlie, marec bol však bohatý na „ohne“ iného druhu. 6. marca v noci neznámy páchateľ zapálil v Martine auto, ktoré patrilo Viliamovi Dubovickému, manažérovi projektu trebišovskej elektrárne a predsedovi predstavenstva spoločnosti PE Europe. Tá má byť členom skupiny ČES. Dubovický sa považuje za obeť mafiánskych praktík, ktoré súvisia s výstavbou elektrárne a útok podľa neho vyprovokoval jeho rozhovor pre SME.
Dňa 16. marca zatiaľ neznámy páchateľ odoslal z pošty v obci Vojčice v okrese Trebišov niekoľko obálok s výhražným obsahom – popolom a spáleným papierom. Hovorí sa o troch adresátoch: dvoch členoch združenia, ktorí z obáv o svoju bezpečnosť nezverejnili svoju totožnosť a novinárke Lýdii Vereščákovej (pozri rozhovor v rámčeku). Tá však zistila, že zásielky mali byť štyri. Poštárka, s ktorou hovorila, si totiž spomína, že v daný deň vyzdvihla z boxu na pošte štyri podobné obálky. Ak je to tak, štvrtý adresát sa dodnes neprihlásil.
Výhražné listy prišli neskôr ako mali. Motívom tohto činu mohlo byť najmä zastrašenie odporcov elektrárne v súvislosti s ústnym prerokovaním projektu v rámci územného konania. To sa konalo v Trebišove o dva dni neskôr, teda 18. marca. Pozoruhodné pritom je, že KSÚ v Košiciach obnovil územné konanie 16. februára po jedenástich mesiacoch od podania žiadosti spoločnosťou ČES, pričom niekoľkokrát ho prerušil pre chýbajúcu dokumentáciu. Odporcov zarazilo, že KSÚ bez zdôvodnenia a prekvapujúco vyhlásil, že konanie sa vzťahuje len na samotnú hlavnú stavbu elektrárne a ostatné fázy projektu (elektrifikačná sústava, kanalizácia, cesty a podobne) budú predmetom samostatných konaní. Oprávnene v tom vidia účelové správanie – investor tak bude môcť potom štátne orgány vydierať demagogickým tvrdením: „Už sme preinvestovali veľké peniaze na hlavnú stavbu a vy nám teraz bránite v pokračovaní?“
Výhražné obálky si prevzali ich adresáti až niekoľko dní po ústnom prerokovaní projektu. Účel však, žiaľ, splnili. Združenie Trebišov nahlas, ktoré má 400 členov, v utorok 24. marca oznámilo, že vzhľadom na výhražné listy a stupňujúci sa psychický tlak voči jeho členom končí s aktivitami. A pritom za dva roky činnosti získalo združenie nielen všetky potrebné dokumenty, ale aj širokú podporu občanov. Všetky aktivity si pritom členovia združenia financovali sami. Odteraz sa budú venovať inej agende a zápas proti elektrárni od nich prevzeme Greenpeace a sieť Ekofórum. Na tekto krok s veľkou ľútosťou – avšak s ľudským pochopením – reagovali tri desiatky osobností tretieho sektora a médií, ktoré vyjadrili adresátom výhražných listov plnú podporu. „Útok na našich troch Trebišovčanov je útokom na každého, kto chce žiť v bezpečnej, čistej a neskorumpovanej krajine,“ píše sa vo výzve Aj my sme Trebišovčania.
Predseda združenia Gejza Gore sa boju s elektrárňou venuje dva roky, často na úkor svojej profesie znalca na ohodnocovanie podnikov. Priznáva, že je unavený, to však nie je dôvod, že to vzdáva. „Výhražné listy prišli mojim blízkym kolegom a priateľom,“ hovorí Gore a pokračuje: „Nemôžem sa teraz hrať na hrdinu a privádzať do nebezpečia svojich blízkych. Neviem, kto bude najbližší terč. Moja dvojročná dcéra? Nie sme zvyknutí na takéto spôsoby. A neviem, či je to prvé, alebo posledné upozornenie.“

.na Zemplíne v maskách?
 Boj odporcov a zástancov elektrárne sa vyhrotil aj bez ohľadu na výhražné zásielky. Prvých je viac, druhí však majú peniaze a demagogické argumenty („budete mať zadarmo energiu“), ktorými presvedčili napríklad trebišovských Rómov, aby sa zúčastnili na jednom z verejných rokovaní. Rizman z Greenpecae spomína: „Doviezli tam ľudí z Vojan a zaplatili Rómov. Tí prví, ktorí argumentovali, že chcú prácu, sa im ako-tak osvedčili. Nie však Rómovia, ktorí zaplnili asi tretinu sály. Vôbec nechápali, o čo ide. Pri prerokovaní technických detailov upadli do ťažkej nudy, neskôr bez slova odišli. Zneistilo ich, že nerómska majorita je proti elektrárni. A tak napokon tlieskali spoločne s ňou, takže to vyznelo, že sú proti elektrárni.“
Ešte zaujímavejšie bolo ústne prerokovanie 18. marca. Greenpeace riadne nahlásili svoju protestnú akciu, na ich veľké prekvapenie sa tam však objavila protidemonštrácia. Viedol ju podnikateľ Vladimír Eperješi, ktorý pritom vôbec nie je z Trebišova, ale z okresu Vranov nad Topľou. Eperješi, ktorý projekt elektrárne od začiatku podporuje a je cez likérku podnikateľsky prepojený s ľuďmi z ČES-u, si doviezol z Nižného Hrušova asi pätnásť svojich demonštrantov. „Keď sme sa ich pýtali, prečo sú tam, tak povedali, že dostali od šéfa zopár eur a bagetu,“ vraví Rizman.
Argument nových pracovných miest a zákaziek, ktoré by priniesla stavba elektrárne, je silný, obavy o životné prostredie sú však v Trebišove silnejšie. Chyba sa pritom stala už na začiatku, keď v roku 2006 bývalý viceprimátor Pavol Flaugnatti podpísal firme ČES bez vedomia zastupiteľstva súhlas mesta so zámerom. Na jeho základe sa zámer „posúval“ ďalej. Prednosta mestského úradu Rastislav Petrovič dnes síce hovorí, že mesto je „na základe názorovej hladiny verejnosti“ proti zámeru, ktorý je dokonca v rozpore s územným plánom, v rukách to však už má KSÚ Košice a ministerskí úradníci. Za celým biznisom stoja pritom podarení chlapci. Jeden z nich vstúpil do projektu vložením pozemkov, spoločníci ho však obvinili z 80-miliónových podvodov, ktoré sa nepotvrdili, rok sedel vo vyšetrovacej väzbe a dnes sa chce bývalým partnerom pomstiť. ČES sa síce vyhýba komunikácii s občanmi aj médiami, pre poslancov trebišovského zastupiteľstva však zorganizoval „výlet“ do Mladej Boleslavi, kde ich chceli presviedčať o výhodách modernej tepelnej elektrárne. Developerom, ktorí nemajú skúsenosti s prevádzkou elektrární, ide o to, aby projekt dotiahli do fázy vybavenia povolení, a potom ho niekomu výhodne predali. Ak sa tak stane, Trebišovčania by si mali podľa novinárky Lýdie Vereščákovej začať zháňať plynové masky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite