Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Braček, sme dobrí

.zuzana Mojžišová . .časopis .film

Dejiny kinematografie sú sporadicky, ale všimnuteľne pretkané stopami, ktoré v nich zanechali i zanechávajú súrodenecké dvojice či iné n-tice. Hneď na jej počiatku stáli dvaja bratia: Auguste a Louis Jean Lumi?rovci, nimi sa to všetko naplno začalo. A potom to pokračovalo.

Dejiny kinematografie sú sporadicky, ale všimnuteľne pretkané stopami, ktoré v nich zanechali i zanechávajú súrodenecké dvojice či iné n-tice. Hneď na jej počiatku stáli dvaja bratia: Auguste a Louis Jean Lumi?rovci, nimi sa to všetko naplno začalo. A potom to pokračovalo.


Len celkom krátke názorné pripomenutie: Jacques a Pierre Prévertovci, celá kopa  Marxovcov, menovite: Chico, Groucho, Harpo, Zeppo, Andrej Končalovskij a Nikita Michalkov,  Laurence a Andrew Paul  Wachowski,  Jean-Pierre Dardenne  a Luc Dardenne, dvojičky Albert a Allen Hughesovci… No a ešte napríklad Ethan a Joel Coenovci. Všetci by stáli za reč, ale teraz si pohovoríme iba o tých dvoch posledných.

.nezávislí bratia
Joel (1954) a Ethan (1957) sa narodili v židovskej rodine mame Rene, historičke umenia a profesorke na St. Cloud State University, a tatovi Edwardovi, profesorovi ekonómie na University of Minnesota. Vyrastali na minneapoliskom predmestí St. Louis Park. Joel vyštudoval filmovú školu v New Yorku a kariéru začal ako asistent najmä pri výrobe nízkorozpočtových hororov, napríklad pri nakrúcaní legendárneho béčka Sama Raimiho Evil Dead v roku 1982. Ethan študoval filozofiu. Bratia sa pri tvorbe všetkých svojich filmov  spoločne podieľajú na scenári, režíruje zväčša Joel (niekedy  obaja), Ethan vystupuje v úlohe producenta, vždy si svoje filmy aj strihajú. Pri pohľade na vskutku bohatú filmografiu bratov Coenovcov príjemne udrie do očí ich spolupracovnícka vernosť: predovšetkým k autorovi nesporne zaujímavej hudby v ich filmoch, Cartelovi Burwelovi, ktorý okrem iného raz povedal: „Uzavreli sme neformálnu dohodu, že budeme spolupracovať naveky. Keby som sa aj prestal zaoberať hudbou a prešiel som na inú dráhu, nikdy sa neprestanem venovať ich filmom.” Stálicami v titulkoch coenovských filmov sú aj kameramani, sprvu Barry Sonnenfeld, potom Roger Deakins. No a ešte kopa hercov, tých, čo menia filmy slávnych bratov na herecké koncerty, napríklad: Frances McDormandová,  George Clooney, Johnovia Turturro a Goodman.

Žánroví eklektici, excentrici, intelektuáli koketujúci s mainstreamom, kritici Ameriky, vyznávači brutálneho násilia, srandisti, milovníci Ameriky, majstri verbálneho humoru… a ešte všeličo iné sú Joel a Ethan. Začínali svoje autorské snímky nakrúcať ako nezávislí filmári, teda mimo veľkých hollywoodských štúdií. Debut Zbytočná krutosť (1984, cena poroty na Sundance Film Festival) sa odohráva v texaskom mestečku, kde si barman Ray začne aféru s Abby, so ženou svojho šéfa. Šéf si najme súkromné očko,  po získaní dôkazov o manželkinej nevere požiada detektíva, aby milencov zavraždil, a odíde na rybačku zabezpečiť si nepriestrelné alibi. V Zmätkoch v Arizone (1987) sa Nicolas Cage ako zlodej H. I. McDunnough  po prepustení zosobáši s policajtkou Ed (Holly Hunterová), s ktorou sa zoznámil vo väzení. Ich manželstvu však osud nedaruje deti, tak nasleduje únos jedného z pätorčiat bohatého obchodníka s nábytkom a... A nasleduje Millerova križovatka (1990, Strieborná mušľa na filmovom festivale v San Sebastiane), opus kritikou prijatý pomerne chladne,  film noir plný čierneho humoru a šokujúceho násilia, odohrávajúci sa na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia, ktorý vznikol na základe románu Dashiella Hammeta Sklenený kľúč. Bos írskej časti mafie a šéf jej talianskej odnože sa stretnú v neľútostnom boji o nadvládu v meste a k slovu sa dostane aj vnútorný morálny konflikt.

.trojskok na vrchol
Po plynulom kariérnom vzostupe prišli, nie celkom za sebou, tri výrazné skoky, ktoré vyniesli bratov Coenovcov na najvrcholnejší filmársky vrchol. Prvý v podobe Burtona Finka (1991, tri nominácie na Oscara, Zlatá palma a dve ďalšie trofeje z Cannes – okrem iného), kafkovsky ladeného hororu o scenáristovi Finkovi (John Turturro), topiacom sa v ťažkej tvorivej kríze. Jedinou útechou mu je známosť so susedom z vedľajšej izby, s prívetivo pôsobiacim pyknickým  Johnom Goodmanom. Vykľuje sa však z neho masový vrah, čo je pre  Finka zlé, ale pre nás divákov veľmi dobré, lebo veci v príbehu sa začínajú komplikovať. Nasledujúci majstrovský skok Coen brothers, dodnes pravdepodobne jeden z dvoch najlepších, sa volá Fargo (1996, Oscar pre herečku Frances McDormandovú a pre duet scenáristov, 52 rôznych iných filmových cien a navyše 30 nepremenených nominácií z filmových festivalov na celom svete). Zakomplexovaný Jerry pracuje ako predavač áut v svokrovej  firme a má finančné problémy. Aby sa z nich dostal, prostredníctvom dvoch zločincov unesie svoju manželku a od jej otca žiada výkupné. Sprvu ide všetko podľa plánu, lenže potom prídu o život nejakí ľudia a aktívna tehotná šerifka Marge sa púšťa do vyšetrovania vraždy. 
Big Lebowski (1998), dodnes pravdepodobne druhý z dvoch najlepších coenovských filmov,  je naozaj lahôdkou. Zápletka je postavená ako v starej komédii na zámene postáv. Povaľača Jeffrey Duda Lebowskeho (dokonalého Jeffa Bridgesa) si gangstri pomýlia s jeho menovcom, Veľkým Jeffrey Lebowskim, zmlátia ho a… spravia veľkú chybu. Zničia mu jeho obľúbený koberček. Dude sa nahnevá a s kamarátmi z bowlingu (naozaj nezabudnuteľní John Goodman ako vietnamský vojnový veterán a Steve Buscemi ako hlupák, ktorého treba stále umlčovať)  zosnová plán pomsty.
Kým prišiel ďalší bombový úspech, nakrútili bratia Coenovci (nielen) rozkošnú road movie o troch utečencoch na ceste za neznámym pokladom Braček, kde si? a film Muž, ktorý nebol (2001, nominácia na Oscara, cena za réžiu v Cannes) a zúčastnili sa síce na veľkom, ale rozpačitom poviedkovom projekte Paríž, milujem ťa. Tým úspechom bola snímka Táto krajina nie je pre starých (2007, štyri Oscary, 93 iných filmových cien a 43 ďalších nominácií) nakrútená podľa rovnomenného románu držiteľa Pulitzerovej ceny Cormaca McCarthyho. Kto ju videl, hoci aj dávnejšie, asi ju ešte dodnes má v čerstvej (a blahej?) pamäti.
Poslednou novinkou z dielne Joela a Ethana Coenovcov je komédia Po prečítaní spáľte (2008), skvelé kino, ktoré neprávom – obávam sa – možno zanikne medzi vypätejšími coenovskými titulmi. Postarší  analytik Osborne Cox má problém s alkoholom, príde o miesto v CIA a aby neumrel od nudy, začne písať pamäti. Linda a Chad z miestneho fitness centra nájdu v skrinke ženských šatní disketu so šialene tajným materiálom. Linda potrebuje stáleho chlapa, čomu by mala predchádzať drahá plastická operácia. Coxova manželka má milenca, donchuana, joggera a domáceho majstra v jednom.  Keď sa k prachom nedá dostať čestne, treba sa uchýliť k necnosti. Vydieranie sa javí ako relatívne bezpečná cesta... Všetky postavy filmu, uviazané na nitkách v Joelových a Ethanových prstoch, sa nezadržateľne k sebe približujú... Zrážke sa nedá vyhnúť. Pointa filmu a záverečný dialóg pracovníkov CIA je pohladením každej bunky divákovej duše.

.po prečítaní spáľte
Slovné spojenie herecký koncert som už v tomto texte použila. Recenzent by mal pri posudzovaní mať naporúdzi dosť vhodných slov. Vybavujem si v hlave Po prečítaní spáľte a Georgea Clooneyho, Frances McDormandovú, Brada Pitta či Johna Malkovicha a nemám poruke zodpovedajúce verbálne vyjadrenie. Lebo neviem, ako sa v slovenčine tvorí gramatický superlatív od „hereckého koncertu“. Časť tajomstva asi spočíva v tom, že Coenovci nerobia rozdiely medzi dramatickými a komediálnymi hercami, nepodriaďujú sa americkému typologickému škatuľkovaniu, naopak, s obľubou ho prekračujú. Navyše radi píšu jednotlivé party pre celkom konkrétnych protagonistov, čo im pomáha predstavovať si budúci filmový príbeh.
„Viete, my sa nesnažíme nepripodobňovať svoje snímky ktorejkoľvek z našich predchádzajúcich prác. Veď prečo by sme to vôbec mali robiť? Sme celkom ponorení do príbehu, na ktorom práve pracujeme. Nakrútili sme rozdielne filmy, usudzujem, že vyvolávajú rozdielne emócie. A to je dobre. Samozrejme, je našou ambíciou meniť sa od filmu k filmu. Nechceme opakovať sami po sebe,“ povedal Ethan Coen.
Ak slovo dodržia aj po filme Po prečítaní spáľte a po všetkých tých ostatných, takých veľmi rôznorodých – hoci pevne zviazaných neopakovateľným coenovským rukopisom –  čo nám tak asi predhodia? Všetko nasvedčuje tomu, že sa opäť budeme smiať, prípadne čierne smiať. Na príbehu profesora fyziky a jeho nevernej ženy či na hereckej skupine inscenujúcej Shakespearovho Julia Caesara.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite