Wembley – čarovný výraz futbalového slovníka, ktorý evokuje úctu pred tradíciou a prináša pocity kráľovskej vznešenosti.
Dňa 28. apríla 1923 otvorili v severozápadnom Londýne nový Empire Stadium, známejší pod jednoduchým názvom Wembley.
Hneď jeho prvý deň vošiel do histórie. Na finále FA Cupu Bolton – West Ham sa predalo všetkých vyše 126-tisíc vstupeniek, ale na 104 turniketov štadióna útočili tisíce ďalších fanúšikov. Povesti hovoria, že vnútri štadióna ich bolo ďalších 100-tisíc! Diváci obklopili hraciu plochu, finále dostalo prívlastok „White Horses“ (finále bielych koní), organizátori vrátili 10 percent zo vstupného tým divákom, ktorí sa nedostali na tribúny na svoje zakúpené miesta.
Wembley – to sú legendy. Monumentálnosť a archaickosť dodávali tomuto miestu dve vežičky týčiace sa na hlavným vchodom. Teraz ich nahrádza socha Bobbyho Moora, ktorá meria dvojnásobok telesnej výšky kapitána majstrov sveta 1966. Modernosť a účelnosť nahradili starú patinu. Na ploche už nie je piesková dráha pre preteky chrtov, ktoré sa dlhé roky behávali vo Wembley v pondelok a piatok. Aj počas MS 1966 museli hrať Uruguaj a Francúzsko na inom londýnskom štadióne, v piatok mali prednosť chrty! Neuvidíte už ani 43 schodíkov slávy, ktoré privádzali víťazov veľkých futbalových bitiek do kráľovskej lóže po pohár. Bobby Moore bol taký galantný kapitán, že pár krokov od kráľovnej si utrel zablatené ruky do výzdoby lóže a až potom prebral od Alžbety II. Zlatú Niké.
Legendárny bol trávnik pripomínajúci zelený koberec, aký hádam nebol ani na centrálnom dvorci Wimbledonu či na greenoch najslávnejších golfových ihrísk. Strihali ho na päť milimetrov, na všetkých miestach bol rovnako hustý a ideálne rovný. Na novom štadióne sa hovorí o zlom trávniku, aj keď naoko vyzerá úžasne. Devastuje ho menej denného svetla (počas dňa ho nahrádzajú špeciálne svetelné rampy), zápasy amerického futbalu a veľa koncertov (sotvakto už zopakuje výkon Freddieho Mercuryho a Queen z leta 1986 či skvelý Live Aid rok predtým).
Pôvodný starý štadión stavali 300 dní, vyšiel na vtedajších 750-tisíc libier. Nový chrám stavali vyše päť rokov, výstavba stála 800 miliónov libier! Vtedy ho stavali najuznávanejší britskí architekti – sir John Simpson a Maxwell Wyrton, autorom nového dizajnu je nemenej slávny Norman Foster. Na starom Wembley neprehrali Angličania 30 rokov (v novembri 1953 im dali Maďari lekciu 6:3), na novom vyhrali až po tom, čo tu remizovali s Brazíliou a prehrali s Nemeckom! Na starom sa počas olympiády 1948 konali atletické súťaže (prvé olympijské zlato si tu vybojoval Emil Zátopek), na novom sa počas OH 2012 odohrá iba finále futbalového turnaja, Londýn si radšej postaví ďalší monumentálny Olympijský štadión. Časy sa menia, nové Wembley je nostalgiou za anglickým konzervativizmom 20. storočia. Aspoň že steward pri hracej ploche na vás okamžite zakričí, len čo sa nohou dotknete trávnika...
Autor je redaktor STV
Dňa 28. apríla 1923 otvorili v severozápadnom Londýne nový Empire Stadium, známejší pod jednoduchým názvom Wembley.
Hneď jeho prvý deň vošiel do histórie. Na finále FA Cupu Bolton – West Ham sa predalo všetkých vyše 126-tisíc vstupeniek, ale na 104 turniketov štadióna útočili tisíce ďalších fanúšikov. Povesti hovoria, že vnútri štadióna ich bolo ďalších 100-tisíc! Diváci obklopili hraciu plochu, finále dostalo prívlastok „White Horses“ (finále bielych koní), organizátori vrátili 10 percent zo vstupného tým divákom, ktorí sa nedostali na tribúny na svoje zakúpené miesta.
Wembley – to sú legendy. Monumentálnosť a archaickosť dodávali tomuto miestu dve vežičky týčiace sa na hlavným vchodom. Teraz ich nahrádza socha Bobbyho Moora, ktorá meria dvojnásobok telesnej výšky kapitána majstrov sveta 1966. Modernosť a účelnosť nahradili starú patinu. Na ploche už nie je piesková dráha pre preteky chrtov, ktoré sa dlhé roky behávali vo Wembley v pondelok a piatok. Aj počas MS 1966 museli hrať Uruguaj a Francúzsko na inom londýnskom štadióne, v piatok mali prednosť chrty! Neuvidíte už ani 43 schodíkov slávy, ktoré privádzali víťazov veľkých futbalových bitiek do kráľovskej lóže po pohár. Bobby Moore bol taký galantný kapitán, že pár krokov od kráľovnej si utrel zablatené ruky do výzdoby lóže a až potom prebral od Alžbety II. Zlatú Niké.
Legendárny bol trávnik pripomínajúci zelený koberec, aký hádam nebol ani na centrálnom dvorci Wimbledonu či na greenoch najslávnejších golfových ihrísk. Strihali ho na päť milimetrov, na všetkých miestach bol rovnako hustý a ideálne rovný. Na novom štadióne sa hovorí o zlom trávniku, aj keď naoko vyzerá úžasne. Devastuje ho menej denného svetla (počas dňa ho nahrádzajú špeciálne svetelné rampy), zápasy amerického futbalu a veľa koncertov (sotvakto už zopakuje výkon Freddieho Mercuryho a Queen z leta 1986 či skvelý Live Aid rok predtým).
Pôvodný starý štadión stavali 300 dní, vyšiel na vtedajších 750-tisíc libier. Nový chrám stavali vyše päť rokov, výstavba stála 800 miliónov libier! Vtedy ho stavali najuznávanejší britskí architekti – sir John Simpson a Maxwell Wyrton, autorom nového dizajnu je nemenej slávny Norman Foster. Na starom Wembley neprehrali Angličania 30 rokov (v novembri 1953 im dali Maďari lekciu 6:3), na novom vyhrali až po tom, čo tu remizovali s Brazíliou a prehrali s Nemeckom! Na starom sa počas olympiády 1948 konali atletické súťaže (prvé olympijské zlato si tu vybojoval Emil Zátopek), na novom sa počas OH 2012 odohrá iba finále futbalového turnaja, Londýn si radšej postaví ďalší monumentálny Olympijský štadión. Časy sa menia, nové Wembley je nostalgiou za anglickým konzervativizmom 20. storočia. Aspoň že steward pri hracej ploche na vás okamžite zakričí, len čo sa nohou dotknete trávnika...
Autor je redaktor STV
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.