Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Odpovede sudcu Polku

.jUDr. Pavol Polka .časopis .ostatné

Na nasledujúcich stranách mohlo byť zaujímavejšie čítanie ako odpovede jedného sudcu na články v .týždni.

Na nasledujúcich stranách mohlo byť zaujímavejšie čítanie ako odpovede jedného sudcu na články v .týždni. Ale keďže od minulého roka platí na Slovensku tlačový zákon, ktorý poskytuje dotknutým občanom „právo na odpoveď“, redakcia je povinná odpovede sudcu Polku uverejniť, keďže formálne spĺňajú všetky náležitosti. Podľa nového tlačového zákona nie je ani možné „k uverejnenej odpovedi uverejniť žiadny súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače“.
Tento zákon kritizovala väčšina slovenských médií vrátane .týždňa, práve pre sporné právo na odpoveď. Nasledujúce strany, ktoré musí .týždeň poskytnúť sudcovi Polkovi, sú svedectvom, ako inštitút odpovede funguje v praxi.

.odpoveď JUDr. Pavla Polku číslo 1
Časopis .týždeň, vydavateľom ktorého je W PRESS, a. s., dňa 23. 02. 2009 uverejnil rozhovor Jozefa Majchráka a Jaroslava Danišku s názvom Je voči nám represia so sudkyňou Darinou Kuchtovou.
Obsah rozhovoru sa dotýka mojej osoby, keď obsahuje nepravdivé a pravdu skresľujúce tvrdenia súvisiace s disciplinárnym konaním vedeným proti sudkyne Kuchtovej a jej nepravdivé tvrdenia súvisiace s kontrolou, ktorú vykonala s ďalšími členmi previerkovej komisie v roku 1999 na Okresnom súde Žilina.
Obsah rozhovoru je nevyvážený, jednostranný a informuje o mojej osobe bez toho, aby som dostal možnosť k veci sa vyjadriť. Tieto neúplné, pravdu skresľujúce a nepravdivé tvrdenia a nedbanlivo prevzaté hodnotiace úsudky bez skutkového základu zasiahli do mojich osobnostných práv a poškodili moju občiansku a profesionálnu povesť, česť a dobré meno.
Obsah rozhovoru hodnotím ako útok proti mojej osobe, ktorý sa nezakladá na dôveryhodných a ucelených podkladoch. Vydavateľ týždenníka mi nedal možnosť vyjadriť sa k uverejneným skutočnostiam, ktoré sa dotýkajú mojej občianskej a profesionálnej cti a dobrej povesti a nedbanlivo prevzal nepravdivé tvrdenia inej osoby. Novinári takto porušili prvý zákon novinárskej profesie, podľa ktorého novinár pred využitím akéhokoľvek zdroja informácií musí objasniť, kto, kedy, prečo, pre koho a na základe čoho informáciu vytvoril, a uvážlivo posúdiť mieru jej pravdivosti. Hodnotiaci úsudok novinára musí vychádzať z reálneho skutkového základu.

.pravda o výpovedi
Na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6T/47/07 bola vedená trestná vec obžalovaných Zity Sujovej a PhDr. Evy Koperovej. Dňa 07.12.2007 vypovedala na hlavnom pojednávaní ako svedkyňa sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Darina Kuchtová. Vo svojej výpovedi, podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní, vo vzťahu ku kontrole vykonanej v roku 1999 na Okresnom súde v Žiline, uviedla nasledovné skutočnosti:
-„...mali sme kópiu rozvrhu práce, jednotlivých opatrení p. Dr. Polku k rozvrhu práce a keď sme kontrolovali vlastne túto činnosť – riadiacu, organizačnú – tak strašne veľa pochybení bolo zistených.“
-„...určite, určite áno. Zasahoval. Svojimi rozhodnutiami zasahoval.“
-„...Mám za to, že keby sme napísali alebo vypracovali ako komisia ten protokol, tak čo i len jednu vec, keby som tak spravila ako p. Dr. Polka, tak by som nemohla spávať, lebo v tom čase som bola podpredsedníčka KS a mne chodili zimomriavky po tele, že takéto veci je možné, na základe, vlastne funkcie predsedu OS, vykonávať. Boli to vážne, skutočne vážne pochybenia. Šibovali sa veci, prideľovali sa úplne v rozpore s platným rozvrhom práce, opatrenia, ktoré vydával predseda OS, boli úplne v rozpore so všeobecnými zásadami rozvrhu práce, a dokonca aj z výpovedí, keď nám nosili tie zapisovateľky tie spisy, tak ony boli také...Obávali sa samozrejme, že či je to kontrola, že či nejaký postih nebude zo strany kontroly prípadne od predsedu OS, ale keď sme sa pýtali, že ako je to možné, že táto vec je zapísaná tomu – ktorému sudcovi 10 x za sebou, keď v rozvrhu práce boli úplne iné zásady...Rozhodol tak p. predseda.“
-„...čo je to neleg. činnosť? V rozpore s vtedy platnými ....vtedy bol platný – 80/1992 spravovací poriadok. Ja si myslím, že konal p. predseda, bývalý p. predseda, v rozpore s týmito právnymi predpismi.“
To je citovaná relevantná časť výpovede sudkyne Kuchtovej v trestnom konaní pred súdom. Je úplne zrejmé, že neobsahuje jediný overiteľný, konkrétny údaj o tom, čo kontrola zistila. Sudkyňa Kuchtová ako svedkyňa nepomenovala jediný nedostatok, ku ktorému by som mal možnosť sa vyjadriť a prípadne vysvetliť svoj postup. Sudkyňa Kuchtová nikdy neuviedla, ktoré konkrétne spisy boli podrobené kontrole, ktoré rozvrhy práce previerková skupina kontrolovala a s akým záverom. Táto podstatná časť výpovede bola obsahom môjho podnetu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania.

.pravda o kontrole
Dňa 8.09.1999 sa dostavila na Okresný súd Žilina kontrolná skupina na základe poverenia na vykonanie previerky vydaného ex ministrom Čarnogurským. Skupinu viedla sudkyňa Kuchtová a jej členmi boli ďalší traja sudcovia a jeden pracovník ministerstva spravodlivosti. Ani jeden zo sudcov v tom čase nebol pridelený na stáž na ministerstvo spravodlivosti.
Vykonanie previerky sudcami nemalo oporu v žiadnom právnom predpise. Podľa uznesenia Rady sudcov Slovenskej republiky z 21.12.1999, ktoré bolo reakciou na moju žiadosť o stanovisko k vykonanej previerke „výkonu štátnej správy zverenej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky zák. č. 80/1992 Zb. sa môžu zúčastňovať iba sudcovia dočasne pridelení na ministerstvo spravodlivosti v zmysle § 41 ods. 2 písm. a/zák. č. 335/1991 Zb.“
K stanovisku Rady sudcov Slovenskej republiky nemala výhrady Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska, ako vyplynulo z jej reakcie na moju žiadosť na zasadnutí v dňoch 13. a 14. januára 2000.
Previerková skupina na čele so sudkyňou Kuchtovou nikdy nevyhotovila protokol o výsledkoch previerky. Kontrolovaný subjekt sa teda nikdy nedozvedel zistenia previerkovej skupiny, a teda logicky na ne nemohol reagovať. Podľa mojej mienky protokol o previerke nebol vyhotovený preto, lebo previerková skupina nič nezistila. Neobstojí tvrdenie, že dôvodom nevypracovania protokolu o výsledkoch previerky bol článok v týždenníku Moment, pretože autorka tohto článku viackrát vyhlásila, že nikto z členov previerkovej skupiny jej neposkytol informácie o previerke. Pravdou je to, že previerka nemohla ani nič zistiť, pretože rozvrh práce na Okresnom súde Žilina bol v čase, keď som vykonával funkciu predsedu súdu, sústavne pod kontrolou verejnosti a sudcov, ktorí sa ním riadili.
Bez ohľadu na legitímnosť previerkovej skupiny bolo jej povinnosťou riadiť sa v kritickom čase § 13 zák. č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť pracovníkov kontroly vypracovať o výsledku vykonanej kontroly protokol alebo len záznam o kontrole. Označený právny predpis nepozná taký postup, aký zvolila previerková skupina, keď z kontroly nebol vypracovaný protokol ani záznam.
Napriek týmto skutočnostiam dňa 23.01.2001 (po viac ako roku od vykonania kontroly) píše sudkyňa Kuchtová ex ministrovi spravodlivosti Čarnogurskému, že kontrola bola zákonná, oprávnená a boli zistené závažné nedostatky. Sudkyňa Kuchtová dokonca v rovnakom liste exministrovi spravodlivosti „predbežne potvrdzuje pre orgány činné v trestnom konaní nedodržiavanie rozvrhu práce“. Nadpráca sudkyne Kuchtovej sa nekončí listom adresovaným ministrovi spravodlivosti, ale zasiela ho na vedomie Krajskému úradu vyšetrovania Policajného zboru Banská Bystrica.
To sú konkrétne fakty o kontrole vykonanej na Okresnom súde Žilina a o následných krokoch sudkyne Kuchtovej.
Samotná sudkyňa Kuchtová si v poskytnutom rozhovore odporuje, keď v odpovedi na druhú otázku tvrdí, že nevypracovali protokol z kontroly, ale v odpovedi na štvrtú otázku už úplne opačne tvrdí, že hlavné závery kontroly oznámila listom ministrovi.
O svojskom chápaní „pravdy“ sudkyňou Kuchtovou svedčí reakcia hovorcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jozefa Skybjaka na tvrdenie sudkyne Kuchtovej v rozhovore, podľa ktorého na ústnom pojednávaní v jej disciplinárnej veci boli sudcovia Ústavného súdu. V reakcii hovorcu Ústavného súdu, uverejnenej v časopise .týždeň č. 10/2009 z 09.03.2009 na str. č. 5, vyplýva, že žiadny zo súčasných sudcov Ústavného súdu sa nezúčastnil na verejnom pojednávaní pred disciplinárnym senátom vo veci Dariny Kuchtovej.

.odpoveď JUDr. Pavla Polku číslo 2
Časopis .týždeň, vydavateľom ktorého je W PRESS, a. s., dňa 9. 3. v čísle 10/2009 uverejnil na čísle .editorial s názvom Sudcovia prehovorili autora Štefana Hríba.
Autor článku označil väčšinu sudcov za alibistov, za otrokov mocných, za otrokov vlastného strachu a za otrokov vlastnej neschopnosti. Podľa autora sudcovia zvolili svojich zástupcov v Súdnej rade zo strachu či slepej poslušnosti.
Označené hodnotiace úsudky autora sa ma osobne dotýkajú, keďže som dlhoročným sudcom. Hodnotiace úsudky nemajú reálny skutkový základ, a tak neoprávnene zasahujú do mojich osobnostných práv. Výroky autora článku na adresu sudcov sú urážlivé a ponižujúce, nielen pre mňa, ale podľa mojej mienky aj pre celý sudcovský stav. Nič na tom nemení ani to, že podľa autora v článku nehovorí o všetkých sudcoch. Na druhej strane neoznačuje konkrétne sudcov, ktorých sa jeho urážlivé výroky netýkajú. Autor článku sa nevybral cestou hľadania pravdy o slovenských sudcoch, ale namiesto toho väčšinu z nich nespravodlivo pourážal. Pravda je cesta k spravodlivosti. Pravdu treba hľadať s láskou, pokorou a trpezlivosťou.
.editorial je bezprecedentný útok jeho autora na autoritu súdnictva. Je vo všeobecnom záujme, aby sudcovia požívali dôveru verejnosti, za podmienok zbavených nevhodného rušenia, ak majú úspešne plniť svoje úlohy. Pre štát má byť nevyhnutné chrániť ich pred nepodloženými obvineniami. Súdy existujú a sú akceptované verejnosťou v takej miere, aby boli vhodným miestom na predkladanie právnych sporov a na rozhodovanie o vine alebo nevine osoby v trestných veciach. To je autorita súdnictva. Vo vzťahu k autorite súdnictva je v hre dôvera, ktorú súdy v demokratickej spoločnosti musia vyvolávať v celej verejnosti. Vyslovujem presvedčenie, že inštitúcie právneho štátu musia požívať ochranu pred neoprávnenou a nepodloženou kritikou médií.
Odpovedám Štefanovi Hríbovi a celej verejnosti, že nie som sudca alibista, nie som otrokom mocných, nie som otrokom vlastného strachu a ani otrokom vlastnej neschopnosti. Zástupcov do Súdnej rady som nevolil zo strachu ani zo slepej poslušnosti, ale slobodne a tajne.
V tomto všetkom sa mýlite, p. Hríb, a keďže nepoznám Vás ani Vašu prácu, nikdy by som si nedovolil verejne tvrdiť, že ste otrokom vlastnej neschopnosti. Hľadajte pravdu predtým, ako zasypete urážkami väčšinu slovenských sudcov, ktorých vôbec nepoznáte.

.odpoveď JUDr. Pavla Polku číslo 3
Časopis .týždeň, vydavateľom ktorého je W PRESS, a. s., dňa 9. 3. 2009 v čísle 10/2009 uverejnil na čísle listu 12 až 19 článok s názvom Štát je on autorov Martina Hanusa a Jozefa Majchráka.
Autori článku ma označili za sťažovateľa v súvislosti s disciplinárnym stíhaním sudkyne Dariny Kuchtovej a označili ma za sudcu z Harabinovho okruhu. Tieto označenia bez ohľadu na to, či ide o hodnotiace úsudky, alebo skutkové tvrdenia, sú nepravdivé a neoprávnene zasahujú do mojich osobnostných práv.
Autorov článku nepoznám, nedali mi možnosť vyjadriť sa k svojim tvrdeniam a nepoznám zdroje ich informácií o mojej osobe. Novinári tak porušili prvý zákon novinárskej profesie, podľa ktorého novinár pred využitím akéhokoľvek zdroja informácií musí objasniť, kto, kedy, prečo, pre koho a na základe čoho informáciu vytvoril, a uvážlivo posúdiť mieru jej pravdivosti. Hodnotiaci úsudok novinára musí vychádzať z reálneho skutkového základu.
Tému, do ktorej som bol bez môjho vedomia a súhlasu vtiahnutý, a spôsoby jej podania považujem za marketingový ťah vydavateľa, ktorým sleduje zvýšenie čitateľnosti a vlastného zisku. Na stránkach týždenníka sa o slovenskej justícii nediskutuje odborne, ale politicky. Odmietam zneužívanie môjho mena v takto ladenej diskusii, súčasťou ktorej je dokonca zverejňovanie anonymov.
Nie som žiadnym sťažovateľom v disciplinárnej veci sudkyne Kuchtovej. Nikdy som nepatril do okruhu žiadneho ministra. JUDr. Štefana Harabina poznám a vážim si ho ako excelentného sudcu, ktorý rozhodoval v trestných veciach a človeka,  ktorý dokáže bojovať za svoju česť, dobré meno a povesť proti mediálnemu hyenizmu. Neviem, či má svoje okruhy, ale ja do žiadneho okruhu nepatrím. Som slobodný občan a nezávislý sudca. Ministri prichádzajú a odchádzajú, sudcovia zostávajú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite