Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Moldavské tabu

. .časopis .týždeň vo svete

V

V nenápadnom rodinnom dome, v dobre stráženej obytnej štvrti v Kišiňove, sídli mimovládna organizácia MEMORIA.
Ako jediná svojho druhu v krajine sa venuje závažnej agende – pomáha obetiam mučenia, brutality a zlého zaobchádzania, najmä zo strany polície a pracovníkov väzníc. Organizácia má k dispozícii tri skromné miestnosti. V prvej sídli psychoterapeutka, v druhej lekár, tretia je určená pre rozhovory s klientmi. Od svojho vzniku v roku 2000 pomáhalo toto rehabilitačné centrum viac ako 1 100 obetiam mučenia. Tento a iné údaje uviedla jeho riaditeľka Ludmila Popoviciová v liste, ktorý 4. marca 2009 poslala s prosbou o pomoc Karlovi  Schwarzenbergovi, ministrovi zahraničia Českej republiky ako predsedníckej krajiny EÚ.
Doteraz nedostala odpoveď. Situácia sa pritom zhoršuje. „Narastajú prípady brutality a mučenia, naši klienti čelia sociálnym problémom a perzekúciám,“ hovorí Popoviciová a uvádza konkrétne prípady. Pred tromi rokmi išli traja študenti – dvaja chlapci a jedno dievča – večer po diskotéke v meste Leova domov. Zastavili ich traja policajti a vyzvali ich, aby išli za nimi do auta. Keďže študenti nerozumeli, o čo ide, a báli sa, odmietli. Skončili zbití na policajnej stanici a obvinili ich z útoku na políciu. Výsledok? Jeden zo študentov odišiel do Talianska, a všetci policajti zostali na svojich miestach.
Popoviciová tvrdí, že kľúčový je postoj prokurátorov, ktorí môžu vzniesť obvinenia voči páchateľom mučenia. Sudcovia sa totiž zvyčajne vyhovárajú na chýbajúce lekárske správy – a lekári sa takisto boja. Azda najznámejší bol prípad Vitalie Colibaba, ktorý sa ocitol  pred súdom pre ľudské práva v Štrasburgu, podložený lekárskymi správami a inými dôkazmi. Súd uznal policajtov za vinných, pracujú však v polícii ďalej. Podobne ako ich kolegovia z iného prípadu Korsakov, ktorí sa ocitli pred štrasburským súdom v roku 2006. Napriek preukázanému mučeniu pracujú naďalej v moldavskej polícii.
Organizácia MEMORIA sa vlani venovala siedmim klientom. Je to však iba špička ľadovca, lebo mnohé obete sa boja pomsty polície. Štatistiky generálnej prokuratúry uvádzajú, že vyšetrovanie sa začalo vo vyše sto prípadoch. V skutočnosti sú ich zrejme stovky. Popoviciová hovorí o niekoľkých prípadoch, keď policajti vošli do kaviarní, konzumovali jedlo a nápoje a odmietli zaplatiť. Žiadali to od iných. Keď sa niekto ozval, povedali: Dobre, zaplatíme, ale ty si nás zapamätáš na celý život. A na druhý deň ráno vykonali u dotyčného raziu, zbili ho a obvinili z útoku na políciu. Na lekárske vyšetrenie ho pritom odviedol ten istý policajt, ktorý ho predtým bil...
Novým fenoménom je odporná prax. Moldavsko je najchudobnejšia krajina Európy, kde štvrtina dospelej populácie „gastarbajčí“ na Západe a posiela domov zárobky. Zle platení policajti majú o takýchto rodinách prehľad, a potom cielene bijú a mučia ich príbuzných, často deti, aby z nich vo vyfabrikovaných kauzách „vytĺkli“ peniaze. „Robili sme projekt o mladistvých vo vyšetrovacej väzbe. Riaditeľ väzenia v Lipcani mi sám povedal, že viac ako polovica z nich nie sú vinní. Odsúdili ich na základe vyfabrikovaných prípadov,“ uzatvára hroznú bilanciu Popoviciová. Čo s tým? Špeciálny spravodajca OSN pre mučenie a iné nehumánne spôsoby zaobchádzania s väzňami a zadržanými, Manferd Nowak, navštívil nedávno Moldavsko. Dňa 18. marca vydal správu, podľa ktorej ide o široko rozšírenú prax. Nowak apeluje na medzinárodné spoločenstvo a moldavskú vládu, aby s tým niečo urobili. Je zrejmé, že to nestačí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite