Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lepšie je byť zdravý

.robert Žitňanský . .časopis .týždeň v ekonomike

Zdravotníctvo v dôsledku krízy zaznamená v tomto roku výrazný výpadok príjmov, čo bez potrebných opatrení môže spôsobiť menej kvalitnú alebo menej dostupnú zdravotnú starostlivosť. Stane sa to?

Zdravotníctvo v dôsledku krízy zaznamená v tomto roku výrazný výpadok príjmov, čo bez potrebných opatrení môže spôsobiť menej kvalitnú alebo menej dostupnú zdravotnú starostlivosť. Stane sa to?


Staré problémy sa do zdravotníctva vracajú už dlhší čas. Predlžujú sa časy splatnosti faktúr, narastá zadlženosť štátnych zariadení, bujnejú korupčné väzby pri nákupe zariadení či liekov, čakárne sú naďalej preplnené a omietky popraskané... Inak to ani byť nemôže – keďže súčasná vláda nielenže nedotiahla reformu tej predchádzajúcej, ale naopak cielene zlikvidovala všetky nástroje, ktoré aktérov v systéme motivovali na vyššiu efektívnosť. Zdravotníctvo by sa teda skôr či neskôr dostalo do akútnej krízy tak či tak. Prišla však kríza ekonomická, a tá urýchľuje spád udalostí. Veľa firiem obmedzuje výrobu, platy a počet zamestnancov. Ich odvody sú pritom hlavným príjmom zdravotného systému, a preto je jasné, že so zhoršením celkovej ekonomickej situácie príde aj zhoršenie ekonomickej situácie v zdravotníctve. Konkrétne by v tomto roku – v závislosti od vývoja situácie – mali príjmy zdravotných poisťovní zaznamenať výpadok oproti pôvodným očakávaniam o 128 až 345 miliónov eur (3,9 až 10,4 miliardy korún). Tvrdí to najnovšia analýza inštitútu HPI, podľa ktorej to bude dôsledok klesajúcej zamestnanosti, pomalšieho rastu miezd a rastúcej insolventnosti podnikov.

.poplatky?
Zdravotníctvo je oficiálne „bezplatné“, a aby súčasná vláda tento falošný dojem umocnila, po nástupe k moci v lete 2006 zrušila poplatky za návštevu u lekára či pobyt v nemocnici. Vraj pre ochranu najzraniteľnejšej skupiny občanov s nízkymi príjmami. Podľa jedného z autorov analýzy HPI Tomáša Szalaya však hrozí, že krízu si odskáče práve táto najzraniteľnejšia skupina, a to v dôsledku toho, že „namiesto transparentných 20-korunáčok, ktoré sa v rámci sociálneho marketingu zrušili, platia 10- krát až 20-krát toľko za takzvané prednostné vyšetrenie, telefonické objednanie, založenie karty a podobne“. Podľa Szalaya pritom „bez týchto platieb lekár pacienta často vôbec neošetrí“, alebo pacientovi ani nenapadne odporovať v situácii, keď od lekára potrebuje pomoc. Keďže výpadok príjmov poisťovní sa prejaví menšími zdrojmi pre lekárov, tí môžu mať tendenciu zaťažiť neformálnymi platbami pacientov ešte viac. HPI preto rozumne navrhuje návrat oficiálnych poplatkov (1 euro za návštevu lekára, 2 eurá za deň v nemocnici, 5 eur za pohotovosť), ale s dôležitou inováciou – zavedením ochranného limitu na spoluúčasť. Tento limit by mohol byť stanovený napríklad na úroveň 240 eur ročne s tým, že ak pacient túto sumu na poplatkoch zaplatí skôr, do konca roka už nemusí ďalej platiť. Bola by to ochrana pacientov pred ustavičným nárastom skrytých platieb, sociálne opatrenie (dnes aj bez poplatkov ľudia priemerne platia za zdravotnú starostlivosť ročne asi 6 500 korún, kým v časoch minulej vlády aj s poplatkami platili priemerne asi 3 800 korún), a zároveň by sa tým zvýšili príjmy krízou postihnutých lekárov a zdravotníckych zariadení.

Čo na to hovorí ministerstvo zdravotníctva? „Čo sa týka poplatkov, tie absolútne odmietame. Nebudeme riešiť hospodársku krízu pomocou peňazí našich pacientov a tým iba oslabíme tú najcitlivejšiu skupinu,“ vyhlásila hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková. Nuž, logika nepustí.

.šanca pre rozum?
Zavedenie ochranného limitu finančnej spoluúčasti a poplatkov sú však len dve z množstva opatrení, ktoré HPI navrhuje na ochranu zdravotníctva pred dôsledkami krízy.
Medzi najdôležitejšie ďalšie kroky zaraďujú analytici HPI zavedenie limitov na predpisovanie liekov a prísnejšiu kategorizáciu – lieky dnes totiž tvoria asi tretinu všetkých výdavkov v zdravotníctve a práve pri ich predpisovaní a nakupovaní sa veľmi často objavujú dôvodné podozrenia (povedzme to takto eufemisticky) z korupcie. Ďalšími návrhmi sú novelizácia Zákonníka práce, odklad účinnosti opatrení, ktoré významne zvyšujú náklady systému a zmrazenie miezd, lepšie povedané, ich rast len omieru inflácie a nie o desiatky percent ako v posledných dvoch rokoch. „Kríza je tiež príležitosťou na presadenie systémových zmien, akými sú transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, zúženie rozsahu bezplatnej starostlivosti alebo zavedenie diagnostických a liečebných protokolov,“ myslí si riaditeľ HPI Peter Pažitný. Keďže ide o vážnu situáciu a aj presadenie niektorých opatrení nie je práve jednoduché, navrhuje HPI vytvorenie platformy, na ktorej by sa mohol hľadať odborný a politický konsenzus. Odpoveď ministerstva zdravotníctva na seba nenechala dlho čakať.

.ako ministerstvo počíta
„Odporučeniami HPI sa riadiť nebudeme,“ odvetila hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková rezolútne hneď po zverejnení návrhov HPI. „Momentálne čakáme na čísla za prvé tri mesiace,“ povedala neskôr pre .týždeň, a dodala, že „na základe toho budeme prijímať opatrenia“. Aké opatrenia má ministerstvo v zálohe? „Až na základe čísel budeme hovoriť, aké to budú opatrenia,“ zopakovala hovorkyňa. V rámci čakania na údaje ministerstvo zdravotníctva vypracovalo zatiaľ iba „Informáciu o dopade globálnej ekonomickej a hospodárskej krízy“, ktorá zaujme najmä názvom. Aký že je podľa tvorcov našej zdravotnej politiky rozdiel medzi „ekonomickou“ a „hospodárskou“ krízou? Hovorkyňa si túto otázku vyžiadala poslať mailom a po chvíli poslala odpoveď v znení: „Ekonomická kríza ovplyvňuje hospodársku – je medzi nimi určitá vzájomná podmienenosť. Hospodárstvo chápeme ako širší pojem.“ Rozosmiať sa? Alebo rozplakať?
„Finančná kríza postihne aj zdravotné poisťovne,“ konštatuje spomínaný ministerský materiál, ktorý touto vetou dostal do hry aj tretí prívlastok krízy, a síce „finančná“. Po výpočte banálnych dôvodov, prečo toto postihnutie príde, sa ďalej obmedzuje len na konštatovanie, že „je potrebné počkať aspoň na koniec prvého kvartálu“. Nasleduje informácia o februárovej prognóze Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií, podľa ktorej môže výpadok príjmov poisťovní dosiahnuť v tomto roku asi 87 miliónov eur (2,6 miliardy korún). A pointa: „V súčasnej situácii je veľmi ťažké prognózovať ďalší vývoj,“ tvrdí materiál ministerstva zdravotníctva s nekonkrétnym dôvetkom, že „akýkoľvek regulačný moment v oblasti príjmov indikuje reguláciu v oblasti výdavkov“.
Ministerstvo zdravotníctva teda nevie, ako bude, a preto čaká. Nič nenavrhuje, o ničom nediskutuje, robí (už takmer tri roky) najmä škodlivé a chybné rozhodnutia a je riadené veľmi slabým ministrom (už druhým od volieb) bez autority a politickej sily. Opäť je raz naozaj lepšie byť bohatý a zdravý...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite