Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ťažká doba

.časopis .téma

Byť kritikom pomerov v postsovietskom Rusku nie je závideniahodné. Viacerí z tých, ktorí na to našli odvahu, sú po smrti. V týchto dňoch sa najviac hovorí o vražde bývalého agenta tajnej služby Alexandra Litvinenka.

Byť kritikom pomerov v postsovietskom Rusku nie je závideniahodné. Viacerí z tých, ktorí na to našli odvahu, sú po smrti. V týchto dňoch sa najviac hovorí o vražde bývalého agenta tajnej služby Alexandra Litvinenka.



Ten patril k tvrdým kritikom prezidenta Putina a tvrdil, že disponuje informáciami o podiele ruskej tajnej služby na útokoch na obytné domy v Moskve a ďalších mestách, pri ktorých zahynulo niekoľko stoviek ľudí. Oficiálna vládna verzia pritom znela, že za atentáty sú zodpovední čečenskí teroristi.
Z vraždy Litvinenka, ktorý bol v Londýne otrávený rádioaktívnym polóniom, viní britský Scotland Yard ďalšieho agenta ruskej tajnej služby Andreja Lugového. Toho bezprostredne po Litvinenkovej smrti obvinil aj ruský oligarcha žijúci v anglickom exile Boris Berezovský. Údajne mu to krátko pred smrťou prezradil samotný Litvinenko.

Práve Berezovský, ktorý je dnes spolu s bývalým šéfom Jukosu Chodorkovským asi najprominentnejším nepriateľom Putinovho režimu, sa  však zároveň objavuje v inej kauze – ide o vraždu ďalšieho kritika ruskej „verchušky“, tentoraz ešte tej jeľcinovskej. V roku 2004 zastrelili v Moskve neznámi páchatelia šéfredaktora ruskej verzie amerického časopisu Forbes Paula Klebnikova. Podľa jednej verzie dal Klebnikova zabiť čečenský „warlord“ Chož-Ahmed Nuchajev. Rozzúriť ho vraj mala jeho kniha Rozhovor s barbarom, kde vystupoval ako hlavný hrdina. Nedávno sa však objavila verzia, v ktorej ako možný spoluvinník figuruje práve Berezovský, mimochodom hlavný hrdina ďalšej Klebnikovovej knihy. Tá sa volá Kremeľský kmotor Boris Berezovský alebo dejiny rozkrádania Ruska. Novinár v nej opísal oligarchove väzby s „rodinou“, teda s ľuďmi okolo Borisa Jeľcina, a obvinil ho z prania špinavých peňazí, tunelovania Aeroflotu, prevádzkovania pyramídových hier či financovania čečenských ozbrojencov. Klebnikov tiež tvrdil, že Berezovský sfalšoval dôkazy, ktoré mu umožnili získať britský azyl.
Hoci vyšetrovanie zatiaľ nepotvrdilo ani jednu z medializovaných verzií  Klebnikovovej vraždy, jeho prípad ilustruje, že kritika mocných a vplyvných je v Rusku hrou s ohňom. Tí, ktorí našli odvahu, sa nezriedka ocitajú v ohrození života. A tí, ktorí nestratili schopnosť kriticky rozmýšľať, sú potom konfrontovaní s otázkou, komu sa v Rusku dá vôbec veriť.
.jm

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite