Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Šrotuj, pomôžeš vlasti!

. .časopis .týždeň doma

Roduverní Slováci a

Roduverní Slováci a Slovenky, svetová kríza gniavi našu svojstojnú pospolitosť. Preto každý, kto má auto staršie ako desať rokov a cíti sa Slovákom, nech bez omeškania beží na najbližšie šrotovisko a bez vyronenia slzy ľútosti dá ho skántriť. A potom nech kúpi si auto nemecké, francúzske, kórejské či japonské. Koniec hlásenia.


.doba je ťažká. Pravý charakter sa dnes pozná podľa značky. Levík, kosoštvorec, hviezda, letiaci šíp či blesk. Nie šaty, auto robí človeka. Prešiel som kus sveta. A poviem vám, takí arogantní (píííp) nejazdia ani v Pakistane, ani v pásme Gazy, ani v Kosove, a dokonca ani v Peru, kde si môj taxikár v Andách ako zabezpečenie proti krádeži vyberal pri každom zastavení brzdový pedál. Slovač má však auto ako statusový symbol, nie predmet dennej potreby. Vodiči čiernych a strieborných „traktorov“ (slangový výraz pre nemecké SUV a offroady) ostošesť vytrubujú, rehocú sa a vytláčajú ostatných účastníkov cestnej premávky do priekopy. A nezáleží na tom, či v nich (traktoroch) sedí minister, alebo radový mafián...

.plechový člen rodiny
Neodpustil som si toto úvodné zasadenie šrotovného do širšieho, prepytujem celospoločenského kontextu. Za socíku sa stálo na banány, dnes sa stojí na zošrotovanie auta.Jednou z najbizarnejších novinových správ z minulého týždňa je tá, podľa ktorej v Trnave či kde čakali občania na zošrotovanie auta od druhej v noci. Veď, čo ak sa minie štátna dotácia vo výške miliardy korún (33,19 milióna eur), ktorú odborníci rozpočítali na viac ako dvadsaťtisíc nových áut. Noviny sú odrazu zaplavené inzerátmi, importéri sa predbiehajú výškou zliav. Predbežne najvyššia dosahuje astronomických 6 750 eur. Kúpite si Alfa Romeo? Fajn, dajú vám k tomu ako bonus Fiat Punto. Skvelé bude, keď to raz bude naopak.
Jeden pozitívny efekt, popri modernizácii vozidlového parku na Slovensku, však šrotovnému nemožno uprieť. V záplave negatívnych správ o kríze a strašení jej dopadmi pripomína nakupovateľské vzopätie národa povojnové budovateľské nadšenie. Nikto už neuvažuje, čo potom, keď sa miliarda minie. Príde druhá? Tretia? No najmä, čo potom, keď tí občania, ktorí dnes podľahli masívnej propagande a vymenili svojho plechového rodinného miláčika bez ohľadu na to, či to akútne potrebujú, alebo nie, trebárs o mesiac neprídu o zdroj príjmu a nebudú tak môcť splácať úver. „Nedávajte zošrotovať staré, pojazdné auto, kým nemáte istotu, že si budete môcť kúpiť nové,“ radia odborníci. Ešte len uvidíme, s akým úspechom.

Vládni politici však o týchto rizikách nehovoria. Hlavne, že sa zavďačili priemyselným lobistom. Minister Jahnátek hovorí o rozhýbaní automobilového trhu a stabilizácii tohto priemyslu v celej EÚ. Nemecký alebo francúzsky robotník sa nám isto poďakuje. Celoeurópskou solidaritou argumentuje aj premiér Fico. Túto tému považuje za veľmi vážnu. V Banskej Bystrici si pobesedoval s predajcom Kia. V Hliníku nad Hronom navštívil jedného z 28 autorizovaných likvidátorov starých vozidiel. Aj on však pod hlbokým dojmom videného pre agentúru TASR dodal: „Pozitívna správa je, že sa na šrotoviská začínajú privážať veľké množstvá áut. Doslova ma prekvapili vozidlá, ktoré tu boli odstavené na šrotovanie, pretože v mnohých prípadoch to boli evidentne rodinní miláčikovia s vyleštenými karosériami.“ Tým premiér zároveň priznal jednu z najväčších slabín tejto psychózy. Ľudia dávajú šrotovať aj autá, ktoré by im ešte dlhé roky spokojne mohli slúžiť.

.autíčko ako cukrík
Je utorok, druhý deň druhého týždňa po zavedení šrotovného. Pred autorizovaným likvidátorom starých vozidiel, frmou Auto AZ v Zohore na západnom Slovensku, stál včera dlhý, azda polkilometrový rad záujemcov o zošrotovanie. Dnes je tu pusto. Takmer. Pojazdný lis, ktorý „vyrába“ autá vo forme kocky s objemom jedného metra kubického, je momentálne pokazený. Na dvore stoja hradby vrakov, tvorené najmä legendárnymi Š-105 a Š-120. Podchvíľou niektoré z nich obrovské chápadlo ťažkého mechanizmu rozmliaždi tak, že lietajú úlomky skla a premiestni ho na kopu vrakov. Chlapci sa hrajú.
„Bol tu starček, ktorému tiekli slzy,“ hovorí ekologička firmy Zuzana Hindrová a pokračuje: „Po štyridsiatich rokoch sa lúčil so škodovčičkou. Bola ako cukrík, tak sa o ňu staral. Najviac mi však utkvelo v pamäti Daewoo Tico, ktoré priviezli starší manželia. Tiež autíčko ako cukrík. Povysávané, vyleštené, garážované. Prečo to dávate preč? – pýtala som sa ich. Šrotovné, odvetili.“
Tí sentimentálnejší, ktorí si do Zohora prišli dať zošrotovať autá, si posledné chvíle svojho miláčika nakrúcali na mobilné telefóny. Väčšina zákazníkov si však vzala papiere a odišli. Nechceli to vidieť. Nečudujem sa. Najmä, ak som na dvore videl stáť zánovné desaťročné autá strednej triedy v dobrom stave. Fordky, ople, hyundaie. Aj ich majitelia sa ulakomili na dvetisíc eur? Vlani by za ne dostali v bazáre minimálne dvakrát toľko. Konateľ firmy Ľubomír Farenzena (pozri rozhovor v rámčeku) priznáva šokujúcu informáciu – 90 percent z vozidiel, ktoré sem teraz ľudia vozia, sú autá v dobrom technickom stave, staré desať rokov, čo je minimálna veková hranica na zošrotovanie. Je to neefektívne a v konečnom dôsledku hlúpe. „Dalo sa to robiť citlivejšie, nie tak živelne. Vláda však s nami, spracovateľmi starých vozidiel, spustenie šrotovného vôbec nekonzultovala. Veková hranica desať rokov pri priemere vekovosti vozidiel na Slovensku 14,8 roka nie je dobre nastavená. Malo to byť diferencované tak, aby sem chodili najmä majitelia starých škodoviek, ktoré sú ozaj v zlom stave. Väčšinou však ide o dôchodcov alebo nižšie sociáne skupiny, ktoré na nové auto nemajú, ani keď je s výraznou zľavou.“
Na celoštátne vyvolanú psychózu pritom firma Auto AZ dopláca. Priznám sa, podnikateľ, ktorému každý nový zákazník prináša stratu, je absurditou, aká sa len tak v ére kapitalizmu nevidí. Farenzen hovorí, že na každom aute stráca približne osemdesiat eur, čo je rozdiel medzi nákladmi, ktoré má na spracovanie vozidla, a cenou, ktorú mu zaplatí spracovateľ druhotných surovín, ktorý od neho vrak odkúpi. Výkupná cena za staré kovy sa totiž medziročne, najmä vinou krízy, znížila zo štyristo eur za tonu na štvrtinu. Pochopiteľná je preto otázka, či Farenzen, ktorého spracovateľské kapacity sa proti tejto vlne záujmu o zošrotovanie limitne blížia nule, zákazníkov skôr neodrádzal. Najmä tých, u ktorých bolo evidentné, že majú dobré auto v dobrom stave. Také, ktoré by majitelia Š-105 alebo Š-120 niekedy radi vlastnili...
„Nie, to nedradíte, ľudia podľahnú eufórii. A to je tragédia,“ dodáva Farenzena.

.keď autá „idú“ ako teplé rožky
Niečo v tomto biznise na Slovensku už dávno nesedí. Ten úkaz a úžas pozná zrejme každý záujemca o kúpu nového auta. Značkové autosalóny pripomínajú honosné paláce zo skla a kovov. Obvykle sedia na recepcii dve fešandy (alebo fešáci), ktoré zákazníka usmernia na niektorého z početných predajcov. A určite majú vyššiu ako minimálnu mzdu. Kde na to vzali? Z marží za predaj áut v čase konjuktúry, znie správna odpoveď. Tie paláce postavili za peniaze nás, zákazníkov, ochotných za auto kúpené na Slovensku zaplatiť viac ako v zahraničí. Tie časy sú však preč. Ak sa skončí časovo obmedzené šrotovné, predajcom zrejme ostanú dve veci – veľké prázdne salóny a oči pre plač.
Poučné zistenia prináša cesta do Banskej Bystrice nielen pre premiéra. Taký „frmol“ nezažili ani v socialistických zelovociach, keď doviezli povestné banány. „V priebehu troch dní sme predali tridsať áut, najmä krátke modely, čo sme nemali nikdy. Dodacie lehoty sa zvýšili na dva mesiace,“ hovorí úchytkom, medzitým ako vybavuje čakajúcich zákazníkov vedúca predaja škodoviek firmy Auto Danubia v Bratislave Zuzana Valúchová. O nič lepšie s časom na tom nie je ani Matúš Hrebík, predajca fordov vo firme N motor v Nitre: „Skladové vozidlá, najmä tie malé, sme takmer vypredali. Ešte máme nejaké modely asi na dva týždne. Čo bude potom, neviem odhadnúť. Akciové ceny sa pod vplyvom šrotovného u nás nemenili. Neviem, či vysoký záujem nespôsobí, naopak, zvyšovanie cien. Možno importér zavedie iné výbavy za tie isté ceny. Šrotovné sa vzťahuje na vozidlá s cenou do 25-tisíc eur, čo zahŕňa aj strednú triedu. Mondeo sme však zatiaľ nepredali ani jedno.“ Hrebík sa ponosuje na to, že trikrát sa už menili doklady na spracovanie vozidla, čo mnohých zákazníkov roztrpčilo. Stalo sa tak na popud Klubu 500. A neplatí celkom ani argument, že šrotovné pomáha najmä autám vyrábaným v zahraničí. Fordy sa síce montujú v západnej Európe, súčiastky na prevodovky sa však robia aj na Slovensku. Najstručnejší bol vedúci predaja VW banskobystrickej firmy Autonova Ján Suja, ktorý pôsobil pri vybavovaní zákazníkov dojmom, akoby sa nemohol ani nadýchnuť: „Šrotovné? Odporúčam ho predĺžiť, zvýšilo nám predaje. To je všetko.“
Autá teda „idú“ ako teplé rožky. Ešte raz sa však treba opýtať, či to bol hlavný zmysel zavedenia šrotovného. Pretože o pár týždňov či mesiacov sa boom skončí a príde hlboký prepad. Čo budú robiť predajcovia potom? O niečo lepšie sú na tom firmy, ktoré sa zaoberajú likvidáciou starých áut. Najväčšia z nich, banskobystrický Kovod, má momentálne horu vrakov, ktorú bude spracúvať tri mesiace. Modernou technológiou je tzv. šrédrovanie, teda zomletie vozidla. Doslova. Hovorí výrobný riaditeľ Ján Komár: „Autovrak sa celý položí na vstupný pás do šrédrovacieho stroja. Následne padne do komory, kde ho na malé kusy roztrhajú obrovské kladivá. Na opačnej strane vypadne takto spracované na triediacu linku, kde sa odsávajú ľahké nečistoty a nekovové časti. Výstupným produktom je čistý oceľový šrot veľkosti päste. Spracujeme tak až sto áut za 1,2 hodiny. Šrotovné nám spôsobilo obrovský nárast. Predtým naše prevádzky po Slovensku vykúpili denne od desať do dvadsať starých vozidiel, dnes je to tridsaťkrát viac.“
Pri pohľade na horu malých neidetifikovateľných kúskov, ktoré ostali po zomletí áut, vám nemôže nenapadnúť úvaha o pominuteľnosti a ničotnosti. Z tých kúskov totiž nezistíte, či pochádzajú z luxusného BMW alebo škodovky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite