Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kto dá mat?

.časopis .téma

Fenomenálny šachista Garry Kasparov zosobňuje fascinujúci príbeh. Tvrdí, že Rusko mieri k novej totalite a vyzýva krajanov na odpor proti režimu prezidenta Putina, pričom sa už stihol stať jeho najvýraznejším symbolom.

Fenomenálny šachista Garry Kasparov zosobňuje fascinujúci príbeh. Tvrdí, že Rusko mieri k novej totalite a vyzýva krajanov na odpor proti režimu prezidenta Putina, pričom sa už stihol stať jeho najvýraznejším symbolom.



Časopis TIME zaradil tento rok v máji Kasparova medzi sto najvplyvnejších ľudí na svete. Editor Richard Stengel ho opísal ako hrdinu, ktorý vedie osamelý zápas za demokraciu v Rusku. V tejto krajine ide pritom kritikom režimu o život. Kasparov to vie. A vie aj to, že na rozdiel od šachu v tomto zápase neplatia presné pravidlá hry.

Osamelý génius sa môže oprávnene obávať, že skončí ako iní kritici dnešného Kremľa – otrávený exšpión KGB Litvinenko, uväznený podnikateľ Chodorkovskij alebo zavraždená novinárka Politkovská. Kasparov preto nikdy nekonzumuje jedlo ani nápoje, ponúkané na palube lietadiel spoločnosti Aeroflot, a pohybuje sa len v sprievode dvoch až piatich telesných strážcov. Pomôže mu to? Pocit, že na slávneho šachistu si azda netrúfnu, je zrejme naivnou predstavou.

.cesta na vrchol
Vlastným menom Garry Weinstein sa narodil v roku 1963 v azerbajdžanskom Baku ako syn arménskej matky a židovského otca. Keď mal sedem rokov, jeho otec, ktorý ho priviedol k šachu, tragicky zahynul pri autohavárii. Garry neskôr prijal meno po matke. V trinástich sa stal juniorským šampiónom ZSSR. Titul majstra sveta vybojoval o deväť rokov neskôr, ako najmladší šampión kráľovskej hry v dejinách.
V roku 1985 Kasparov prvýkrát porazil svojho dlhoročného rivala, Brežnevovho obľúbenca a angažovaného komunistu Anatolija Karpova. Neskôr ho porazil ešte štyrikrát. Nezabudnuteľný je najmä ich prvý zápas v roku 1984, v ktorom Karpov viedol už 5:0 a na obhájenie titulu mu stačilo iba jedno víťazstvo. Nasledovala však dlhá séria remíz a tri víťazné partie Kasparova. Za stavu 5:3 a vyčerpania súperov (najmä Karpova, ktorý bol aj predtým útly, no počas zápasu schudol ešte desať kíl) prezident medzinárodnej šachovej federácie Florencio Campomanes zápas prerušil napriek protestom obidvoch hráčov s odôvodnením, že má obavy o ich zdravotný stav.
Oveľa neskôr, keď šachovú federáciu viedol jeden z bizar-
ných postsovietskych autokratov, prezident Kalmyckej republiky Kirsan Iľumžinov, Kasparov FIDE na protest proti jej prakti-
kám opustil a založil s britským
veľmajstrom Nigelom Shortom vlastnú šachovú organizáciu PCA. Dlhé roky teda v šachu vládol zmätok a spolu s ním dvaja majstri sveta. Dnes už je opäť jeden-jediný: Rus Vladimír Kramnik.
V ankete expertov bol Kasparov označený za druhého najlepšieho šachistu 20. storočia – po legendárnom Američanovi Robertovi Fischerovi. Ten odohral v roku 1972 v Reykjavíku ostro sledovaný zápas s Borisom Spasským. Išlo o parafrázu studenej vojny medzi USA a ZSSR, pričom Fischer organizátorov aj súpera vyvádzal z miery požiadavkami na špeciálne kreslo, vlastný bazén či tenisový kurt. Jeho taktika obštrukcií napokon slávila úspech.
Neskôr sa napätie na 64 poliach medzi Východom a Západom ešte vystupňovalo, keď sovietsky emigrant Viktor Korčnoj tvrdil, že počas jeho zápasu o majstra sveta s Karpovom sedia v hľadisku vycvičení agenti KGB a hypnotizujú ho. Prejav paranoje? Z pohľadu neskorších zistení o praktikách ruskej tajnej polície ani nie.
.stroj vs. Kasparov
V rokoch 1985 až 2000 bol Kasparov nepretržite majstrom sveta, čo je fenomenálny úspech v dejinách tohto športu. V šachovom rebríčku ELO mal rating
2 851, najvyšší, aký kto dosiahol. Ako jednotka figuroval ešte dlho potom, ako v roku 2000 stratil titul v súboji s Vladimírom Kramnikom.
Slovenský šachový veľmajster a znalec jeho hry Igor Štohl, ktorý pre prestížne britské šachové vydavateľstvo napísal knihu Najlepšie partie Garryho Kasparova, hovorí, že viac nemohol dosiahnuť: „Kasparov šach obohatil o dynamický štýl hry, vďaka nemu sa začali presadzovať pri analýzach počítače. A mladší hráči, ak mu chceli konkurovať, sa museli tomuto trendu prispôsobiť.“
Pamätné sú zápasy Kasparova s počítačmi. Výrobok firmy IBM Deep Blue najskôr porazil, ten mu to však v odvete „spočítal“. V roku 2003 hral o milión dolárov zápas na šesť partií s počítačom Deep Junior. Zdokonalený softvér dokázal vyhodnotiť tri milióny pozícií za sekundu. Ich poslednú partiu sledovalo 200 až 300 miliónov televíznych divákov na celom svete. A to pritom šach nie je dynamický šport. Výsledok? Kasparov prehral.
Veľmajster Štohl sa nazdáva, že človek nemôže dlhodobo vyrovnane súťažiť s počítačom: „Aj majster sveta Kramnik vlani prehral taký zápas 2:4 v Bonne. Nejde ani tak o to, že by človek bol slabší šachista, hrá však horšie. Sedí fyzicky za stolom, potí sa, je často rozptýlený. Počítač tieto problémy nemá.“
.iné Rusko
Aby však nedošlo k omylu, Kasparov nebol za čias Sovietskeho zväzu nijaký disident. V roku 1984 vstúpil do komunistickej strany a o tri roky neskôr bol zvolený za člena Ústredného výboru mládežníckej organizácie Komsomol. V roku 1990 však stranu opúšťa a podieľa sa na založení Demokratickej strany Ruska. Vo volebnej kampani v roku 1996 podporil Borisa Jeľcina. Politike – a otvorenej kritike Jeľcinovho nástupcu – sa začal naplno venovať až po tom, ako v roku 2005 deviatym víťazstvom na prestížnom turnaji v Linares opustil najvyššiu šachovú scénu. Zrejme definitívne. Dnes hovorí, že Západ sa musí prestať ukrývať pred cynickým režimom prezidenta Putina. Tvrdí, že nastal čas povedať „Putinovi a jeho bande“, že ak neprestanú meniť Rusko na diktatúru, bude to mať politické a ekonomické dôsledky. Myslí si, že dnešní európski predstavitelia sú manažéri, a nie vodcovia, ktorí vymenili ľudské práva za obchody.
Pred nedávnym summitom EÚ a Ruska v Samare Kasparova zadržali milicionári na letisku Šeremetevo. Nemecká kancelárka Angela Merkel preto Putinovi dala najavo znepokojenie, že niektorí ľudia mali ťažkosti s dopravou. Bol to eufemizmus, donedávna sme však z úst Schrödera nepočuli ani ten. Aj vďaka Kasparovovi trio západných lídrov Merkel–Barroso–Sarkozy prestalo zaobchádzať s Putinom submisívne a označili hranice, ktorých prekročenie nebude akceptovať.
Kasparov však čelí aj oprávnenej kritike. Ako predseda Občianskeho frontu Ruska, ktorý tvorí základ koalície rôznorodých, občas bizarných opozičných síl nazvaných Iné Rusko, by chcel toto širokospektrálne hnutie priviesť k úspechu v dvoch voľbách. V parlamentných, ktoré budú na konci tohto roku, a v prezidentských voľbách na jar 2008. Kasparov sa pritom spojil aj s militantnými populistami z Národno–boľševickej strany (tí sú známi pod označením „nacbolovia“) vedenými Eduardom Limonovom. Ide o mimoriadne kontroverznú revolučnú kreatúru, ktorá zvykne pochodovať pod červenými vlajkami s kosákom a kladivom. No nielen to. Dokument BBC zachytil Limonova, ako si s chuťou zastrieľal zo srbských zbraní na obkľúčené Sarajevo počas bosnianskej vojny v prvej polovici 90. rokov. Kasparov však tvrdohlavo opakuje, že aj keď sa v mnohom zásadne líšia, musia sa teraz spojiť. Opozícia je však stále rozbitá, pretože Iné Rusko bojkotujú dve hlavné liberálne strany: Jabloko vedené Grigorijom Javlinským a Únia pravicových síl.
Medzičasom ruská Duma, teda dolná komora parlamentu, schválila zákon, ktorý sprísňuje tresty za extrémizmus. Poslanci pod ním chápu aj „vandalizmus s politickými a ideologickými motívmi“, za ktorý môže súd uložiť až tri roky väzenia. Skončí teda šachový génius, ktorý zažil minimum porážok, vo väzení?
.dve tváre génia
Teraz ma zaujímajú iné veci ako šach, tvrdí Kasparov. Intenzívne sa však aj naďalej venuje šachovej osvetovej a publikačnej činnosti. V roku 1993 vydal prvý z piatich zväzkov knihy Moji veľkí predchodcovia. V USA, Izraeli a Rusku založil šachové školy. Ako šikovný biznismen podniká na burze a jeho meno nesú v názve niekoľké obchodné spoločnosti.
„Ešte keď naplno hrával, mal pravidelnú rubriku vo Wall Street Journal. Raz za mesiac napísal stĺpček, nielen na šachové témy. Je to šikovný a rozhľadený človek. Že občas aj arogantný? To už je iná vec,“ dodáva s úsmevom veľmajster Štohl.
ANDREJ BÁN

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite