Som radový volič. Radový, teda ten, ktorý pred volebnou miestnosťou pokojne postojí aj v rade, lebo volí rád.
Volieb — parlamentných, prezidentských, župných či miestnych — sa neviem dočkať.
Páči sa mi, ako si môžem vyberať medzi usmievajúcimi sa fešákmi a fešandami, páčia sa mi bilbordy a volebné reklamy v médiách: sú totiž mojou hviezdnou chvíľou. Vtedy a len vtedy totiž bývam ja, radový volič, centrom pozornosti. Vtedy ku mne hovoria politici, vtedy im ležím na srdci, chcú ma zaujať, nalákať, zviesť. A ja im potom v škole, do ktorej chodila moja dcéra, poviem, čo si o nich myslím. Teda vlastne nepoviem, len si vyberiem jeden z papierikov, zaškrtnem nejaké mená, a potom doma pred televízorom čakám, či tí moji vyhrajú. Takmer vždy prehrávajú, no napriek tomu ma to ešte baví.
Preto som sa tak tešil na začiatok prezidentskej kampane. Veď v nej kandiduje okrem iných jeden môj kamarát, jedna kamarátka a jeden starší ujo, s ktorým sme niekoľko rokov fandili tomu istému hokejovému klubu. Čakal som, ako sa o mňa pobijú, ako ma budú oslovovať, ako mi budú sľubovať krásne veci a spiklenecky na mňa žmurkať z bilbordov.
No, a teraz som sklamaný. Môj kamarát Fero hovorí niečo o rodine a národe a jeho poradcovia (tiež moji kamaráti) ustavične spájajú moje kresťanstvo s hlasovaním pre ich kandidáta. A toho sa ja veru bojím (nie hlasovania, ale tej ľahkosti, s akou hovoria „kresťanský kandidát“). Moja kamarátka Iveta hovorí, že spolu s niekoľkými hercami, spevákmi, s jedným kolegom z redakcie a s jednou sympatickou tenistkou majú spoločnú reč a spolu to dokážu. Ale o čom budú spolu hovoriť a čo je to TO, čo spolu dokážu? Situáciu zachránil hokejový fanúšik Ivan (hoci nie je môj kamarát): ide do toho spolu s Robertom Ficom a ďalší Robert hovorí, že hokejový fanúšik má skúsenosti a že je zárukou stability. My hokejisti si rozumieme. Ideme ďalej spolu s Robertmi tak ako doteraz, využijúc bohatú studnicu politických skúseností, získaných v plodnej spolupráci s boxeristom Vladimírom. Až ma striaslo...
Fero, Iveta, prečo ste na mňa, radového voliča zabudli? Čo budete pre mňa robiť, keď sa presťahujete do Grasalkovičovho paláca? Viete, ja som v niečom konzervatívny a v niečom liberálny, milujem slobodu, verím v Boha a nemám rád, keď mi niekto hovorí, ako mám žiť. Myslíte vy vôbec na nás, radových voličov? Ako vás poznám, Iveta a Fero, tak asi áno. Tak už o nás konečne zabojujte. Nech si pri týchto voľbách aj my prídeme na svoje. Ešte máte týždeň.
Volieb — parlamentných, prezidentských, župných či miestnych — sa neviem dočkať.
Páči sa mi, ako si môžem vyberať medzi usmievajúcimi sa fešákmi a fešandami, páčia sa mi bilbordy a volebné reklamy v médiách: sú totiž mojou hviezdnou chvíľou. Vtedy a len vtedy totiž bývam ja, radový volič, centrom pozornosti. Vtedy ku mne hovoria politici, vtedy im ležím na srdci, chcú ma zaujať, nalákať, zviesť. A ja im potom v škole, do ktorej chodila moja dcéra, poviem, čo si o nich myslím. Teda vlastne nepoviem, len si vyberiem jeden z papierikov, zaškrtnem nejaké mená, a potom doma pred televízorom čakám, či tí moji vyhrajú. Takmer vždy prehrávajú, no napriek tomu ma to ešte baví.
Preto som sa tak tešil na začiatok prezidentskej kampane. Veď v nej kandiduje okrem iných jeden môj kamarát, jedna kamarátka a jeden starší ujo, s ktorým sme niekoľko rokov fandili tomu istému hokejovému klubu. Čakal som, ako sa o mňa pobijú, ako ma budú oslovovať, ako mi budú sľubovať krásne veci a spiklenecky na mňa žmurkať z bilbordov.
No, a teraz som sklamaný. Môj kamarát Fero hovorí niečo o rodine a národe a jeho poradcovia (tiež moji kamaráti) ustavične spájajú moje kresťanstvo s hlasovaním pre ich kandidáta. A toho sa ja veru bojím (nie hlasovania, ale tej ľahkosti, s akou hovoria „kresťanský kandidát“). Moja kamarátka Iveta hovorí, že spolu s niekoľkými hercami, spevákmi, s jedným kolegom z redakcie a s jednou sympatickou tenistkou majú spoločnú reč a spolu to dokážu. Ale o čom budú spolu hovoriť a čo je to TO, čo spolu dokážu? Situáciu zachránil hokejový fanúšik Ivan (hoci nie je môj kamarát): ide do toho spolu s Robertom Ficom a ďalší Robert hovorí, že hokejový fanúšik má skúsenosti a že je zárukou stability. My hokejisti si rozumieme. Ideme ďalej spolu s Robertmi tak ako doteraz, využijúc bohatú studnicu politických skúseností, získaných v plodnej spolupráci s boxeristom Vladimírom. Až ma striaslo...
Fero, Iveta, prečo ste na mňa, radového voliča zabudli? Čo budete pre mňa robiť, keď sa presťahujete do Grasalkovičovho paláca? Viete, ja som v niečom konzervatívny a v niečom liberálny, milujem slobodu, verím v Boha a nemám rád, keď mi niekto hovorí, ako mám žiť. Myslíte vy vôbec na nás, radových voličov? Ako vás poznám, Iveta a Fero, tak asi áno. Tak už o nás konečne zabojujte. Nech si pri týchto voľbách aj my prídeme na svoje. Ešte máte týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.