Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Tri recenzie

. .časopis .ostatné

KNIHA Tomáš Zmeškal: Milostný dopis klínovým písmem Torst, 2008
Tomáš Zmeškal je najnovšia česká literárna hviezda, hoci napísal zatiaľ len jednu knihu. Z českých médií sa dozvedáme, že s rukopisom svojej prvotiny bez úspechu obišiel niekoľko pražských vydavateľstiev. Kvalitu jeho textu objavili až vo vydavateľstve Torst. Je to takmer neuveriteľné: Zmeškalov román je totiž hneď na prvý pohľad zaujímavý, silný a aj na české pomery zvláštne „svetový“. Ide o veľký, bohatý, do mnohých strán rozkošatený príbeh jednej pražskej rodiny. Román o komplikovanosti lásky, o zomieraní a odpúšťaní sa preplieta so zložitými českými dejinami minulého storočia (a s niekoľkými výletmi do dávnejšej minulosti). Josef a Květa prežívajú romantickú lásku, keď do ich životov zasiahnu komunisti. Mesiac po tom, ako sa im narodila dcéra Alica, Josefa na desať rokov zavrú... Autor svoj príbeh rozpráva mozaikovito, skáče v čase, mení štýly písania, strieda rozprávačov. Realistické opisy sa s obrátením strany menia na snové spomienky a divoké predstavy (jeden z hrdinov je psychiater). Trochu to pripomína Rushdieho: osudy zdanlivo nesúvisiacich ľudí sa dotknú a prepletú, pričom na ne dýchne história. Na rozdiel od autora Detí polnoci však Tomášovi Zmeškalovi chýba dôslednosť (niektoré postavy sú „nedopovedané“, iné „nevyužité“) a majstrovstvo staviteľa labyrintov (môžete sa v nich stratiť, no musíte nájsť aj cestu von). V knihe je mnoho krásnych a dojímavých scén, hlbokých úvah a nečakaných zvratov, no aj niekoľko zbytočne rozvláčnych popisov. Napriek tomu: pozoruhodná kniha, mimoriadne sľubný debut.
.juraj Kušnierik


KNIHA Martin Lacko: Slovenská republika 1939 – 1945, Perfekt a Ústav pamäti národa, Bratislava 2008
Poznáte meno momentálne najpredávanejšieho slovenského historika? Volá sa Martin Lacko, z jeho knihy o slovenskom vojnovom štáte sa predalo už vyše 2 000 kusov. Lacko približuje postavenie a vývoj HSĽS na slovenskej scéne, transformáciu na totalitnú stranu aj jej zločiny. Venuje sa vzťahom s Čechmi, Maďarmi, Poliakmi. Všíma si, ako po vyhlásení samostatnosti nevypukla žiadna „tisícročná“ radosť, ale plienenie a rabovanie vojenského majetku Nemcami, ktoré trvalo niekoľko mesiacov. Špeciálna kapitola sa venuje politickému režimu, ktorý nazýva totalitárnym a nedemokratickým, ako židovskej otázke či sociálnym pomerom. Hoci ústava formálne bránila prirodzené právo, štát prirodzené práva svojich občanov systematicky pošliapaval. Autor na viacerých miestach porovnáva HSĽS s KSČ, či vojnový štát s komunizmom. Židovská otázka nie je iba dôsledkom dohody s nacistami, a teda „nacistickým zločinom“, ale aj akciou domácich aktivistov, motivovaných majetkom. Verne je opísaný dôležitý konflikt štátu so Svätou stolicou, aj ignorancia kňaza a profesora morálky Jozefa Tisa, ktorý rasovú politiku podporoval a nikdy neoľutoval. Kniha hodnotí aj slabý odpor katolíckeho kléru a úplne odmieta úvahu, že odsun Židov mal zachrániť neskoršiu existenciu štátu. Lacko napísal dôležitú knihu, a ak má nejakú chybu, tak je to malá charakteristika kľúčových  postáv, občasná náhodnosť fotografií či chýbajúce mapy a nezaškodila by aj aktívnejšia práca editora. To hlavné je však niečo iné: katolík Lacko pomenoval zločiny slovenského štátu a nemal potrebu nikoho ospravedlňovať alebo brániť. Dôležitý krok pre slovenskú historiografiu.
.jd


KNIHA Pavol Suržin: Spln duše Modrý Peter, 2008
Dôležitým slovenským vydavateľstvom je Modrý Peter. Pod múdrym a trpezlivým vedením Petra Milčáka v ňom už roky vychádza slovenská aj svetová poézia. Idealizmus sa spája s nekompromisným ťahom na kvalitu — obsahovú (samotná poézia) aj formálnu (ilustrácie a grafická podoba kníh). Napríklad „vybrané a nové básne“ levočského básnika Pavla Suržina (1939 — 1992) v zbierke Spln duše (ilustrovanej Marekom Ormandíkom). Už sám fakt, že niekto na dielo tohto nenápadného básnika (žiaľ, už definitívne uzatvorené) upozornil, stojí za pozornosť. Nebol to bratislavský bohém (ani „parnasista“), prvá zbierka mu vyšla v roku 1965, potom ešte dve pred spustením „normalizácie“, ďalšie dve počas nej a jedna v deväťdesiatych rokoch. Spln duše je tak pre väčšinu čitateľov „zoznamovacím výberom“ Suržinovej poézie. Básne z prvých dvoch zbierok sú plné hlbokej, občas divokej, vždy metaforicky bohatej, s prírodou harmonizujúcej erotiky. V básňach z ďalšieho obdobia sa odkrývajú nové a nové hĺbky úzkosti, smútku, rezignácie, smrti („Hmla. / Zajtrajšky, čo i len na dosah, / nie sú. // Pochovajte ma s hlavou v rukách / a nikomu o mne nehovorte.“). V zbierke Pamäti kameňolomu sa však objavuje tichá nádej („Poslúchni jas, vystri ruky a choď. / Môj človek je Kristus“) a v básňach z posledného obdobia autorovho života aj vyrovnaný pokoj. Nebyť Modrého Petra, zabudli by sme, že tu žil veľký básnik. To by bola veľká škoda.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite