Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

New York Mária Modrovichovej

.mária Modrovichová . .časopis .osobnosti

Ňujorčania sú nesmierne súťaživé plemeno. V meste sa zoskupili ľudia, ktorí chcú byť najlepší. Tlačia sa vpred a v cieli musia byť prví, ďaleko pred svojimi spoluobčanmi.

Ňujorčania sú nesmierne súťaživé plemeno. V meste sa zoskupili ľudia, ktorí chcú byť najlepší. Tlačia sa vpred a v cieli musia byť prví, ďaleko pred svojimi spoluobčanmi.
Premisa „If I can make it there“ sa často pretransformuje aj do banálnych každodenných aktivít. Nedávno časopis Time Out uverejnil výpovede mestských dravcov a ich obľúbených trikov. Jedna pani sa v každej reštaurácii na niečo sťažuje, aby potom dostala zadarmo kávu alebo dezert, iná si vymyslela príbeh o rozvodovej dráme, aby získala lacné bývanie, prideľované len sociálne slabším, niekto ďalší vyfúkol prácu svojmu životnému partnerovi. Na vyburcovanie toho najlepšieho (a najhoršieho) v človeku tu stačí povedať „nemáš na to.“ Obyvateľ New Yorku to berie ako výzvu a z trucu sa stane fyzikom alebo astronautom.

Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykla na vysokovypnuté hrude a vztýčené pávie perá. Na joge nám v istom namáhavom momente dáva inštruktorka dve možnosti – „každý sa rozhodnite za seba, či budete najbližích 30 sekúnd posilňovať, alebo oddychovať.“ Prvý raz som vyšťavená dychčala v relaxačnej „detskej póze,“ no keď som sa poobzerala okolo seba, všetci trčali zaseknutí v kliku, púliac oči a potláčajúc vzdychy.
Ňujorčanom sa človek nestane automaticky po zmene adresy, ide o to, prispôsobiť sa tempu. Len čo sa človek prestane mesta báť, dýcha sa mu ľahšie, a získava si nenápadný rešpekt. Keď mi dnes vletí do cesty odbáčajúci taxík, hlasno mu vynadám, a ak mám dáždnik, tresnem mu po kapote - ako sa patrí. Minule na brunchi som napochodovala k chlapíkovi sediacemu pri bare a vzala som si polku nedeľných Tajmsov, ktoré tam boli položené. Keď mi drzo oznámil, že ešte nedočítal, rovnako drzo som postávala, až kým neprivolil. Po minúte ku mne prišla majiteľka kaviarne. „To nie sú naše noviny, to sú jeho. Len aby si vedela.“ Páví chvost mi spľasol a ja som sa s rumencom išla ospravedlniť a vrátiť noviny.
Mám sa ešte čo učiť. Ale keď na joge Narween ponúka dve možnosti, zásadne volím prasknutú žilu v oku. Ona sa potom poobzerá po telocvični a so smiechom povie: „Typickí New Yorkers. Nikto ani za nič neprizná, že nevládze.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite