Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lovci a obete

. .časopis .týždeň vo svete

V Maďarsku neznámi páchatelia opakovane zabíjajú Rómov, pričom polícia je bezradná. Najnovšími obeťami „poľovačiek“

V Maďarsku neznámi páchatelia opakovane zabíjajú Rómov, pričom polícia je bezradná. Najnovšími obeťami „poľovačiek“  sú dvadsaťsedemročný Róbert Csorba a jeho štvorročný syn z dediny Tatárszentgyörgy. Zabili ich výstrely z poľovníckej guľovnice, keď utekali z horiaceho domu, do ktorého v noci 23. februára ktosi hodil zápalnú bombu.


Našich južných susedov ovládol strach a atmosféra hystérie.  Ocitli sme sa v stave otvorenej rasovej vojny? – pýtajú sa mnohí Maďari. Symptómov je, žiaľ, veľa. A nie sú to iba uniformovaní fešáci z Maďarských gárd, ktorí zhodou okolností práve v obci Tatárszentgyörgy v decembri 2007 uskutočnili svoj prvý „pochod proti cigánskej kriminalite“. Gardisti demagogicky, no pre mnohé uši účinne, tvrdia, že tým iba reagovali na zlynčovanie maďarského učiteľa v rómskej osade na východe krajiny, ktorý neúmyselne zrazil rómske dievčatko, keď mu vbehlo pod auto. Snažil sa mu pomôcť a vystúpil z auta, čo sa mu v dave zúrivých Rómov stalo osudným. Lynčovanie otca pritom videli jeho dcéry sediace v aute. Hrozné, podobné ako nedávna vražda rumunského hádzanára spáchaná Rómami. Odpoveďou však nesmie byť etnická nenávisť pripomínajúca Nemecko v tridsiatych rokoch 20. storočia.

.spoločnosť nenávisti?
Pre tieto aj mnohé iné príčiny je najvyšší čas, aby sme na Slovensku opustili obľúbenú plebejskú škodoradostnú zásadu, podľa ktorej vrcholom nášho šťastia je to, keď susedovi zdochne koza, obrazne povedané. Maďarsko je na tom skutočne veľmi zle. A nás sa to bytostne týka.
Nejde pritom iba o slovné hyperboly, ktoré sa teraz hrnú z agentúrnych správ. Podľa hlboko znepokojeného eurokomisára Vladimíra Špidlu sa Rómovia v niektorých krajinách stali terčom organizovaného zločinu. No nielen oni. V extrémne zadlženom Maďarsku, ktoré si v úsilí odvrátiť štátny krach požičalo 15,7 miliardy dolárov od Medzinárodného menového fondu a 6,5 miliardy eur od EÚ, narastá aj antisemitizmus. Za všetko predsa môžu nielen „cigánski zločinci“, ale aj „židovskí finančníci a ich nadnárodné monopoly“. Zástupca obce Rajka verejne vyzýva na „vydymenie synagógy“ a násilníci vytĺkli okná synagógy v Debrecíne. Ombudsman pre práva menšín Erno Kallai zašiel ešte ďalej ako Špidla a hovorí, že v Maďarsku každý každého nenávidí. Za čiarou šírenia poplašnej správy je však jeho výrok, že „sa možno dočkáme aj masovej vraždy“.
Triezvu analýzu situácie poskytol známy rakúsky publicista maďarskej národnosti Paul Lendvai. V denníku Der Standard píše, že vláda Ferenca Gyurcsánya sedí na „sociálnej časovanej bombe“. A tá sa neprejavuje iba tým, že forint ako národná mena dosahuje historické minimá, keď minulý týždeň klesol na úroveň 315,50 voči euru, pričom pred rokom bol kurz 250. Oveľa vážnejšie je podľa Lendvaiho to, že zle pripravené návrhy Gyurcsánya, ktorý dramaticky varoval pred novou železnou oponou v Európe a žiadal pre svoju krajinu urýchlené prijatie eura, EÚ z pochopiteľných dôvodov odmietla. V strese sa dnes pritom nehrá iba o záchranu topiaceho sa premiéra, ale krajiny ako takej.


.dom na kraji osady
Niekoľko minút po polnoci 23. februára sa v blízkosti posledného domu v rómskej časti obce Tatárszentgyörgy ozvali tri rýchlo po sebe nasledujúce výstrely. Otec zavraždeného Csaba Csorba, ktorý spoločne s rodinou býva v susednom dome, vybehol von. Uvidel manželku svojho syna. Stála na dvore horiaceho domu a kričala. Páchatelia už boli preč. Pre spravodajský portál Origo Csorba uviedol: „Oheň bol už taký rozsiahly, že sme nemohli vstúpiť do budovy. Mŕtvoly syna a vnuka sme našli niekoľko metrov od domu. Medzitým pribehli aj iní susedia. Zavolali pomoc. Ako prví prišli policajti, po nich požiarnici a záchranka. Syn žil ešte niekoľko minút. Moja manželka si k nemu kľakla a položila si do lona jeho hlavu.“
Od úplného začiatku sa však objavuje množstvo otáznikov, poukazujúcich na vážne pochybenia pri vyšetrovaní. Lekár záchrannej služby spočiatku usúdil, že príčinou smrti bol požiar. Strelné rany po nábojoch z guľovnice na telách otca a syna, ktoré spočiatku údajne považoval za následky pádu horiacich častí strechy (!), uviedol do lekárskej správy až na druhý deň ráno. Stalo sa tak po tom, ako ho na možnosť, že ide o vraždu zastrelením, upozornili príbuzní obete. Hovorca záchranky Pál Gyorfy však bráni svojho kolegu argumentom, že príčinu smrti má zisťovať až ďalší privolaný lekár. Podobnú príčinu smrti, teda udusenie a požiar, spočiatku chybne indikoval aj náčelník hasičov Zoltán Velikovszki, ktorý prišiel na miesto činu o 02.20. Požiarnici na mieste našli obhorený elektrický radiátor a preto po prvotnej obhliadke usúdili, že – podobne ako v iných prípadoch rómskych obydlí – požiar zapríčinil skrat elektrického spotrebiča.
Šokujúci je však najmä postup polície. Príbuzní obetí od začiatku upozorňovali na to, že počuli výstrely. No nielen to. Sami upozorňovali policajtov na verziu, že išlo o útok tzv. Molotovovým kokteilom, teda zápalnou fľašou. Na to od začiatku poukazovali aj úlomky fľaše, ktoré sa našli medzi zaistenými stopami. Mnohé stopy po páchateľoch boli pritom zničené, prípadne ich policajti vôbec nezaznamenali. Opäť hovorí Csaba Csorba: „Prázdne nábojnice našiel jeden z mojich synov, nie polícia. Až potom začali vážne pracovať na verzii, že ide o vraždu. Aj so stopami v snehu zaobchádzali veľmi neopatrne a pošliapali ich. To isté sa stalo so stopami, ktoré viedli do lesa, kde sa podľa odtlačkov pneumatík v snehu vo vzdialenosti asi 150 metrov od domu otáčalo neznáme auto...“
Čo je najhoršie, polícia, ktorá v rozhodujúcich prvých minútach a hodinách po čine neuvažovala o verzii vraždy, neuzavrela cesty v okolí a nemohla tak dolapiť páchateľov. Niektorí svedkovia z osady hovoria o neznámom čiernom džípe značky BMW, ktorý nedávno viackrát zastal na konci ulice, pričom z neho nikto nevystúpil. Chýba však to najpodstatnejšie – motív takejto brutality. Všetko nasvedčuje tomu, že páchatelia, skúsení strelci, si vybrali, podobne ako v minulosti, svoju rómsku obeť náhodne. Podľa posledného domu na kraji osady, s možnosťou rýchleho úniku do lesa. Osobnú pomstu nepripúšťa ani starostka Tatárszentgyörgy Berente Imréne, ktorá pre maďarské médiá uviedla: „Nepopieram, že u nás v obci, kde asi tretinu z 1 800 obyvateľov tvoria Rómovia, občas dochádzalo k menším napätiam a konfliktom, najmä pre krádeže dreva. Nebolo to však natoľko silné, aby to vyvolalo takéto vybavovanie si účtov.“
Verzii, že páchatelia si svoju rómsku obeť vybrali náhodne, nasvedčuje aj to, že zavraždený Róbert Csorba mal povesť slušného človeka. Živil sa príležitostnými prácami v stavebníctve, najmä v Budapešti, pričom riadne a včas splácal bankové pôžičky. Ostala po ňom vdova a dve malé deti, ktoré útok prežili. A trestné oznámenia, ktoré podali jeho pozostalí na policajtov, požiarnikov a záchranárov.

.na pohrebe
Tatárszentgyörgy, sedem hodín večer, noc pred pohrebom. Pri mieste, kde sa stal hrozný čin, zväčša mlčky postávajú muži okolo vatry, do ktorej prikladajú masívne polená. Niektorí, ktorí tu trávia už druhú, možno tretiu noc po sebe, nemiestne žartujú. Zo strachu pred zopakovaním útoku sa striedajú v strážnych službách, najmä od desiatej večer do piatej ráno.
„Ak nás neobráni polícia, musíme sa brániť sami,“ povie jeden. Ostatní súhlasne prikývnu. „Pravdu máš. Ale aj tá moja sa bránila a čo z toho... má tri deti,“ povie ďalší. Chlapi sa uchechtnú. Niektorí majú typické cigánske klobúčiky. Plamene vrhajú tiene postáv na ruinu vypáleného domu, v ktorom býval Róbert Csorba s rodinou. Atmosféru karu, tak ako po uplynulých šesť nocí po vražde, dokresľuje stolík s nápojmi. V jednej chvíli vyjde zo susedného domu, v ktorom býva otec zavraždeného, mladá žena. Nesie podnos so šálkami s kávou. Ponúkne každého, aj štyroch prítomných novinárov. Usilujeme sa fotografovať nenápadne, tak, aby sme nerušili pietnosť chvíle. A najmä, aby sme nepopudili prítomných, ktorých majú médií plné zuby. Niet sa čo čudovať...
Cvakanie uzávierky fotoaparátu však v nočnom tichu počuť až príliš. Z domu, kde sú počas karu ženy a deti, vyjde podráždená žena:  „Čo tu ešte chcete nasnímať? Ďakujem vám za spoluúčasť. Dosť bolo, už vás nepotrebujeme!“ Odchádzame teda. Dedina vyzerá ako po vymretí. Na cestách sa premávajú dve policajné autá.
Na druhý deň je v obci celkom iná atmosféra. Hliadkujú desiatky policajtov. Na cintoríne sa schádza päťtisíc ľudí. Pohreb, aký tu nebol asi nikdy. S čiernymi klobúkmi na hlave a s bielym karafiátom v ruke prichádza aj „cigánska elita“, teda kmotrovia klanov a syndikátov. Iba jeden z nich má biely klobúk. Najvyšší maďarský vajda je nižšej postavy. Sprevádzajú ho zavalití chlapíci s vyholenými hlavami, tmavými okuliarmi (inak, v ten deň prší) a očakávateľným namosúreným výrazom tváre. Taliančina má pre takýchto pekný výraz, prišiel capo di tutti. Ostatní im ustupujú z cesty. Prichádza aj šéf celoštátnej rómskej samosprávy Orbán Kolompár. Do kamery hovorí: „To, že sa tu dnes zúčastňuje maďarská politická elita, znamená to isté, ako keby sa ospravedlnili.  A to, že nás Cigánov je tu toľko, znamená, že napriek našej rozdrobenosti vieme vystupovať jednotne.“ Inak, maďarskú politickú elitu zastupuje iba jedna ministerka. Aj to je však významné.

.o „okrasných Cigáňoch“
Tragickú udalosť využívajú rómski lídri v Maďarsku na presadenie svojich požiadaviek. Padajú veľké slová. Orbán Kolompár hovorí o novom holokauste a rómsky spisovateľ József Choli Daróczi si dokonca myslí, že za ostatných sto rokov sa maďarskí Cigáni nenachádzali v horšej situácii. Tvrdenie, ktoré je, najmä s ohľadom na udalosti počas 2. svetovej vojny, už očividne prehnané. Tradične rozdrobení lídri najväčšej národnostnej menšiny v Maďarsku (Rómovia tvoria päť až sedem percent obyvateľstva) sa však zhodujú v jednom. Chcú od oslabeného Gyurcsánya vymenovanie svojho ministra, ako aj zriadenie rómskeho grémia a rómskeho podvýboru v rámci parlamentného výboru pre ľudské práva. Pekné od nich, veci by však najviac pomohlo dôsledné vyšetrenie políciou a odhalenie páchateľov...
Volanie maďarských Rómov o pomoc je však pochopiteľné. O vážnosti situácie vypovedajú udalosti z konca roku 2008. Dňa 3. novembra tým istým spôsobom ako teraz v Tatárszentgyörgy, teda hodením zápalnej fľaše do domu a následnou streľbou, zabili neznámi páchatelia dvoch dospelých Rómov v obci Nagycsécs na východe krajiny. Granátový útok na rodinný dom zabil 18. novembra rómskych manželov a zranil dve z ich troch detí v meste Pécs na juhu krajiny. Vyšetrovaním sa však zistilo, že páchateľmi boli Rómovia, ktorí si takto vybavovali účty pre úžerníctvo. O deň neskôr zriadili v Budapešti špeciálny vyšetrovací tím na vyšetrenie útokov zápalnými fľašami, granátmi a ručnými zbraňami. Doteraz ich bolo 51, pričom väčšinou sú zamerané proti Rómom. Premiér a šéf ústavného súdu vedú spor o väčšiu trestnú zodpovednosť v prípade podnecovania etnickej neznášanlivosti. Ide o starú známu dilemu, kde sa začína a končí sloboda prejavu.
Maďarskí Rómovia majú pritom výdobytky, o ktorých sa môže ich druhom v iných krajinách iba snívať. Európskym unikátom je menšinová samospráva. Ak žije v obci aspoň tridsať Rómov, môžu si do svojej samosprávy zvoliť piatich zástupcov. V prípade župy je to deväť zástupcov a celoštátna rómska samospráva má päťdesiattri zástupcov. Štát podporuje samosprávy na nižších úrovniach dotáciou 570-tisíc forintov za rok, celoštátnu štedrou sumou 170 miliónov forintov. Z celkového počtu 3 200 obcí funguje rómska samospráva v 1 127 dedinách. Mali by sa zaoberať najmä školstvom a kultúrou, no čoraz viac riešia aj ekonomické a politické záležitosti, čím tak trochu „fušujú“ do práce obecných samospráv.
Hovorca celoštátnej rómskej samosprávy János Bogdán hovorí pre .týždeň o zlom duchovi, ktorého spoločnosť, najmä v podobe Maďarských gárd, vypustila z fľaše. „Dali sme na súd podanie, aby gardy zakázal. Prvostupňový súd tak urobil, rozhodnutie však ešte nie je právoplatné,“ uvádza Bogdán a pokračuje: „Znepokojuje nás práca polície. Po tragických udalostiach vlani v novembri zriadili 50-člennú komisiu, tá však zatiaľ nemá nijaké výsledky a štát je pasívny. Žiadame, aby polícia razantne vystupovala proti takým útokom, aby bránila naše osady.“
Príznačná je aj politická participácia maďarských Rómov. Štyria z nich sa dostali do parlamentu na kandidátkach dvoch najväčších strán, traja za FIDESZ a jeden za socialistov. Bogdán o nich ironicky hovorí ako o „okrasných Cigáňoch“, pretože podľa neho nezastupujú menšinu, ale stranu. Na meno jedného z nich si pritom nedokáže spomenúť. Vraj sa doteraz nijako neprejavil. Pred voľbami v roku 2006 sa však maďarskí Rómovia pokúsili politicky zjednodiť, ako prví v Európe, a založili Fórum Cigáňov v Maďarsku. Získali však iba 14-tisíc hlasov, čo je žalostne málo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite