Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Orchester je úžasné zviera

.vladislav Gális . .časopis .hudba

Klávesista Jon Lord si po odchode zo skupiny Deep Purple neužíva dôchodok. Komponuje, vystupuje, miluje zvuk orchestra aj rockovej kapely. Vraví, že je rozpoltená osobnosť a šťastný človek.

Klávesista Jon Lord si po odchode zo skupiny Deep Purple neužíva dôchodok. Komponuje, vystupuje, miluje zvuk orchestra aj rockovej kapely. Vraví, že je rozpoltená osobnosť a šťastný človek.


.po odchode z Deep Purple v roku 2002 ste vydali niekoľko albumov s klasickou hudbou aj s blues, koncertujete... Nemáte napokon „na dôchodku“ viac práce ako v Deep Puple?
V skutočnosti som neodišiel do dôchodku, len z Deep Purple. Veľkú časť mojej práce tvorí to, na čo som v Deep Purple nemal čas, čiže komponovanie a turné s mojou vlastnou hudbou. To som chcel robiť, a preto som odišiel. Naozaj mám veľa práce a teší ma to.

.v marci vystupujete na Slovensku s Orchestrom Slovenského rozhlasu. Budete hrať časti kompozície Concerto For Group And Orchestra, ktorá má tento rok 40. výročie. Aký bude ďalší repertoár?
Budem hrať časti z Concerta, a potom hudbu z mojej sólovej kariéry: z albumov Saraband, Before I Forget a z Pictured Within. Zahrám aj dve alebo tri skladby Deep Purple.

.kto bude spievať skladby Deep Purple?
Anglický spevák Steve Balsamo, je naozaj výborný. Pred desiatimi rokmi v Londýne spieval v muzikáli Jesus Christ Superstar. V mladosti bol jeho veľkým vzorom práve Ian Gillan. A okrem toho bude dve či tri moje sólové skladby spievať Katarzyna Laska z Poľska.

.mali ste už možnosť vypočuť si Orchester Slovenského rozhlasu?
Áno, dostal som sa k ich nahrávkam a teším sa na spoluprácu s nimi. Veľmi rád hrám s rozličnými orchestrami. Tento rok som dvakrát vystupoval vo Švajčiarsku a raz v Nemecku, to bolo s dvoma orchestrami, a čaká má ešte asi dvadsať orchestrov.


.ako vyzerá organizačná stránka takýchto vystúpení? Koľko skúšok budete mať pred bratislavskými koncertmi?
Jedna skúška sa koná s orchestrom a dirigentom, pracujeme na partitúrach. Rockoví hudobníci už majú naskúšané rockové časti. A potom je skúška orchestra s rockovými muzikantmi a so mnou. Je dosť času, aby sme to doviedli do dokonalosti.

.pozorujete medzi orchestrami z rôznych krajín významné rozdiely?
Určite a práve to je na tejto práci vynikajúce. Niektoré orchestre hrajú klasickejšie, iné ohnivejšie a vášnivejšie. Ide aj o to, ako rôzni dirigenti vnímajú hudbu, niektorí hrajú niektoré časti pomalšie, iní rýchlejšie. Pre mňa je to obrovské potešenie.

.znamená pre vás kompozícia Concerto For Group And Orchestra to isté ako pred štyridsiatimi rokmi, alebo sa jej význam zmenil?
V podstate má rovnaký význam. Napísal som ju, lebo som zbožňoval zvuk orchestra aj zvuk rockovej kapely. Mal som bláznivý sen, že dám tie dve telesá dohromady, aby hrali spolu. Vyšlo to. Iste, niekomu sa to nepáčilo, ale vlastne je to skladba, ktorá má stále svoje čaro. Dnes ešte viac vypovedá o spoločnom hraní, o dôvere, o úsilí niečo dokázať. Isté časti sú trochu naivné, ale nemením ich, lebo tak som to pred štyridsiatimi rokmi cítil.

.bolo v roku 1969 ťažšie pracovať s orchestrom ako dnes?
Bolo to omnoho ťažšie. Medzi hrou rockových hudobníkov a klasického orchestra bola obrovská priepasť. Dnes je tu stále rozdiel, ale klasickí hudobníci už oveľa lepšie rozumejú, ako a prečo hráme. Odvtedy sa zvuk rocku a klasiky pokúsili zblížiť mnohí, ale v roku 1969 to bola radikálna predstava a niektorí ľudia sa nad ňou čudovali. Aj členovia orchestra boli z toho šokovaní. Preto sme museli veľa skúšať, lebo orchester aj rocková kapela musí robiť kompromisy, ak majú spolu dobre hrať.

.concerto sa dnes považuje za míľnik v dejinách fúzie rocku a klasiky. Tušili ste vtedy, aký vplyv bude mať?
Nie, to som si nevedel predstaviť. Až tak ďaleko do budúcnosti som nevidel. Vtedy mi bolo jasné, že som napísal čosi dobré a že dojem z toho azda trochu pretrvá. Ale netušil som, že budem súčasťou toho aj naďalej, že tú skladbu budem ešte hrať aj o štyridsať rokov, ba že časom nadobudne ešte väčší zmysel, pretože si nájde svoje publikum. Ale skladateľ Malcolm Arnold, ktorý v Concerte dirigoval kráľovských filharmonikov, bol už vtedy presvedčený, že tá skladba pretrvá a bude významná. Ja som bol príliš mladý a ostýchavý, aby som o tom tak uvažoval.

.odvtedy už hralo s orchestrami veľa rockových kapiel, napríklad Metallica, Scorpions, Kiss alebo Yes. Výsledok však často pôsobí príliš bombasticky a pompézne. Ako by ste opísali ideálnu fúziu medzi klasickou a rockovou hudbou?
Myslím, že slovo „bombastický“ presne vystihuje tie projekty. A prečo? Myslím, že preto, lebo rockové skladby vznikli skôr, a až potom bol prizvaný orchester, takže orchester bol využitý len ako obrovský syntezátor. Orchester je úžasné zviera, je to zhluk sedemdesiatich či osemdesiatich rozličných osobností a sú tam rôzne nástroje. Lenže v projektoch, ktoré robili Kiss, Metallica či Scorpions, sa nevydarili aranžmány, orchester len nafukoval zvuk. Nešlo im ani tak o skutočný zvuk orchestra, skôr o vizuálny efekt hry s orchestrom. Keď využívate orchester, je omnoho lepšie použiť hudbu napísanú pre orchester. Ja som napísal hudbu pre orchester starostlivo a s láskou, aby orchester znel ako orchester. A hudbu pre kapelu som písal tak, aby kapela znela ako kapela. Potom som ich skúsil dať dohromady, aby zneli spoločne dobre. To bol môj sen, presvedčenie a nádej. Naozaj nerád počujem, keď sa rockové skladby hrajú s orchestrom a aranžmány nie sú robené starostlivo.

.ako to riešite pri skladbách z repertoáru Deep Purple?
Hrávam dve skladby od Deep Purple, ktoré pre mňa veľa znamenajú. Pictures of Home z albumu Machine Head, ku ktorej som ešte napísal predohru. Druhú skladbu by som rád ponechal ako prekvapenie. Okrem toho pracujem na skladbe April, ktorú sme hrali v roku 1969 s prvou zostavou Deep Purple. Ale na aranžmánoch si naozaj dávam záležať, nechcem, aby bol zo mňa „Deep Purple Light“. (Smiech.)

.v Deep Purple ste využívali klasické vplyvy aj v typických hardrockových skladbách. Ako na to reagovali spoluhráči? Nevznikalo v kapele napätie?
Ritchie Blackmore bol veľkým fanúšikom klasiky. Miloval a stále miluje Bacha, Händla a renesančnú hudbu, ktorej sa teraz najväčšmi venuje. Takže napätie z toho nevznikalo, pretože, hoci tie skladby boli ovplyvnené klasikou, bol som stále pravoverný rocker a v rokenrole som ich nenechával v štichu.

.dodnes dávate prednosť hammond organu pred modernými klávesovými nástrojmi. Prečo?
Je omnoho lepší ako moderné nástroje. Skúšal som aj moderné hammondy so samplami a sú veľmi dobré, ale hra na starom hammonde je jednou z najväčších radostí môjho života. Aj keď vyzerá ako kus nábytku. (Smiech.)

.stále ste však verný aj klavíru. V čom je pre vás najväčší rozdiel v hre na hammonde a na klavíri?
Ak stlačíte klávesu na hammonde a pustíte ju, tón hneď prestane. Na klavíri ešte znie. A ak držíte klávesu na klavíri, tón tíchne. A ak by som držal kláves hammonda, tón by hral stále rovnako hlasno. Ak chcete hrať hladko, musíte mať na hammonde inú prstovú techniku. Je to výzva, používať inú techniku na hammond a klavír. Doma sedávam najmä pri klavíri a som šťastný ako blcha. Ale na pódiu, keď sedím za hammondom, som tiež šťastný ako blcha. Som blíženec, asi som rozpoltená osobnosť, jednu polovicu zaberá klavír, druhú hammond. (Smiech.)

.to možno vysvetľuje aj ďalšiu otázku. Je pre vás klasická hudba a blues niečo ako jin a jang?
Dobrá otázka, jin a jang, to je čosi, o čom by som mal ešte uvažovať. Dobrá hudba, bez ohľadu na to, či je od Mahlera, Stravinského, alebo Led Zeppelin, sa snaží zaujať vaše emócie. A preto si myslím, že hudba, každá hudba, je z toho istého sveta, no tento svet má rôzne krajiny. Ja sa pokúšam presvedčiť ľudí, že tieto krajiny patria k jednému svetu.


Jon Lord / Narodil sa v roku 1941 v anglickom Leicesteri. Ako päťročný začal hrávať na klavíri, ovplyvnila ho klasická hudba, blues, džez aj rokenrol. Jedným z jeho prvých úspechov bolo účinkovanie v hite You Really Got Me skupiny The Kinks. V roku 1968 bol zakladajúcim členom legendárnej skupiny Deep Purple, po jej rozpade v roku 1976 pôsobil v kapele Whitesnake. Od roku 1984 hrával v obnovených Deep Purple, v roku 2002 sa rozhodol venovať vlastným projektom. Je jedným z najvýznamnejším rockových klávesistov, zároveň patrí k priekopníkom spájania rocku a klasickej hudby. Tento rok má 40. výročie jeho kompozícia Concerto For Group And Orchestra, ktorú skupina Deep Purple nahrala s Kráľovským filharmonickým orchestrom. Jon Lord 11. a 12. marca vystúpi s Orchestrom Slovenského rozhlasu vo veľkom štúdiu SRo v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite