Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Príde éra nízkeho rastu?

.vladimír Zlacký . .časopis .týždeň v ekonomike

Slovenskú tento rok hrozí najhorší ekonomický prepad od transformačnej recesie zo začiatku 90. rokov, ak nie jej podobný. Aký však bude dlhodobý dopad krízy na slovenskú ekonomiku?

Slovenskú tento rok hrozí najhorší ekonomický prepad od transformačnej recesie zo začiatku 90. rokov, ak nie jej podobný. Aký však bude dlhodobý dopad krízy na slovenskú ekonomiku?


Globálna kríza dosahuje rozmery od Veľkej hospodárskej krízy z 30. rokov minulého storočia nevídané. Podľa posledných predpovedí väčšina regiónov sveta vykáže v roku 2009 negatívny rast hospodárstva a oživenie je v nedohľadne. A zlé časy zažíva aj Slovensko.
Pri snahe predpovedať, aké dlhodobé následky súčasná kríza pre nás región bude znamenať, treba pripomenúť, že korene krízy sú v problémoch finančného sektora. Mnoho svetových finančných inštitúcií vykázalo straty a odpísalo veľkú časť aktív vinou existencie toxických aktív. Prišlo k podstatnému znehodnoteniu investícií portfóliových investorov. Spolu s tým, ako región strednej a východnej Európy upadne do recesie, narastie podiel zlých úverov aj vo východoeurópskych bankách. Možno preto očakávať reakciu finančného sektora smerom k vyššej opatrnosti a konzervatívnosti. Posilní sa úloha rizikových manažmentov finančných inštitúcií, ktoré zrejme budú menej náchylné dať zelenú investíciám v rizikovejších aktívach a regiónoch (akým je aj región strednej a východnej Európy). Na krízu zareagujú aj regulátori bankového sektora, ktorí ďalej budú tlačiť banky k vyššej opatrnosti.

Inými slovami, najbližšie roky po kríze a možno aj o niečo dlhšie bude zrejme pre podniky v strednej a východnej Európe ťažšie získať bankový kapitál. Pri obmedzenom prístupe k bankovému kapitálu strategické investície asi nebudú prúdiť do regiónu v takom množstve ako v minulých rokoch. A keďže rast v tomto regióne je do značnej miery financovaný zahraničným kapitálom, zdá sa, že v porovnaní s nedávnou minulosťou bude tunajší rast v pokrízových rokoch pomalší.
Keďže voľného kapitálu bude zrejme menej, bude ešte dôležitejšie ako v minulosti vytvoriť preň atraktívne podmienky. Pre krajinu, akou je Slovensko, ak chce pokračovať v dobiehaní západného sveta, bude kriticky dôležité opäť naštartovať reformy, ktoré by ju urobili atraktívnou pre kapitál. Týka sa to najmä pružnosti trhu práce, posilnenia sektora vzdelávania a výskumu, skvalitnenia vymáhateľnosti práva, dobudovania fyzickej infraštruktúry či zníženia daňovo-odvodového zaťaženia – to všetko pri zachovaní rozpočtovej opatrnosti. Pokiaľ sa Slovensko nepreberie z reformného spánku, je veľmi pravdepodobné, že sa ére dlhodobo nízkeho ekonomického rastu nevyhneme.

Autor je členom Klubu ekonomických analytikov, prednáša medzinárodnú ekonómiu na Fakulte manažmentu UK v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite