Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kto koho hľadá?

. .časopis .náboženstvo

Keď farizeji Ježišovi vyčítali, že sa priatelí s hriešnikmi, odpovedal tromi podobenstvami: o stratenej ovci, o stratenej minci a o márnotratnom synovi. Najmä to tretie poznáme všetci, v kontexte židovskej tradície má však úplne iný význam, než sme si zvykli.

Keď farizeji Ježišovi vyčítali, že sa priatelí s hriešnikmi, odpovedal tromi podobenstvami: o stratenej ovci, o stratenej minci a o márnotratnom synovi. Najmä to tretie poznáme všetci, v kontexte židovskej tradície má však úplne iný význam, než sme si zvykli.


Mladší syn požiadal svojho otca o svoj podiel na dedičstve. Podľa tradície mal po otcovej smrti dostať tretinu majetku. Kenneth Bailey, presbyteriánsky profesor Novej zmluvy na Tantur Ecumenical Institute v Jeruzaleme, ktorý je autorom viacerých kníh o podobenstvách z pohľadu židovskej tradície, uvádza, že niektorí patriarchovia zvykli ku koncu života rozdeliť svoj majetok a odovzdať jeho správu do rúk dedičov. Keď však mladší syn žiadal podiel, akoby tým otcovi vravel, že sa nevie dočkať jeho smrti. Ak by bol otec kládol dôraz na tradíciu, mohol ho vyhnať z domu. Synova žiadosť bola totiž voči nemu prejavom neúcty. Židovský zákon nedával právo dedičom požiadať o dedičstvo a predať ho pred otcovou smrťou.
Mladší syn však svoj podiel predal a tým vystavil na posmech celú rodinu. V Jeruzalemskom Talmude sa píše, že ak by sa ten, kto konal v rozpore s miestnymi zvykmi, rozhodol vrátiť do rodnej obce, bol by potrestaný obradom qetsatsah. Od tej chvíle s ním miestna komunita prerušila kontakty a vytlačila ho na okraj spoločnosti. Profesor Henri Neuwen vo svojej knihe Návrat márnotratného syna píše, že odchod mladšieho syna do ďalekej krajiny bol prerušením vzácnej tradície jeho spoločenstva. Neženie ho túžba vidieť nový svet, ale snaha preťať korene, z ktorých vyrástol. Akoby tým poprel svoju identitu a zaprel rodinu.


.nebolo to pokánie
Keď syn peniaze premárnil, do krajiny prišiel hlad a on začal trieť núdzu. Zatúžil sa vrátiť domov. Keby bol našetril toľko peňazí, koľko premárnil, vyhol by sa podľa profesora Baileyho obradu qetsatsah. Preto sa rozhodol získať peniaze a až potom sa vrátiť domov. A tak sa zamestnal ako pastier svíň. Podľa Mojžišovho zákona boli prasatá nečisté – teda byť pastierom svíň bolo pre Židov veľkým ponížením. Lenže márnotratný syn nedostal odmenu a ani poriadne najesť. A tak zosnoval druhý plán: vráti sa domov a zamestná sa u otca.
Často sa slová, že syn „vstúpil do seba“, vykladajú ako pokánie. To však podľa profesora Baileyho nie je pravda. Žiaden z arabských prekladov neoznačuje márnotratného syna za kajúcnika. Márnotratný syn v nádeji, že obmäkčí otcovo srdce, chce mu ponúknuť svoje riešenie: bude u neho pracovať, pokým nenašetrí toľko, aby vyrovnal stratu, ktorú spôsobil, keď premárnil jeho majetok, a tým dosiahne zmierenie. Nemyslí na otcovo zlomené srdce. Nie sú tu stopy po ľútosti či kajúcnosti. Snaží sa len naplniť literu zákona a spolieha sa na to, že „pokorný prejav“ mu získa otcovu priazeň. Podľa profesora Nouwena márnotratný mladík objavil svoju identitu (som synom svojho otca), až keď ostal úplne sám.

.láska bez podmienok
Otec vie, že jeho syn neuspel. Preto deň za dňom čaká, či sa nevracia domov. Jeho čakanie má podľa profesora Baileyho veľký význam. Ak sa s ním stretne skôr než ostatní ľudia z komunity a zmieri sa s ním, nik sa ho neodváži odsúdiť. A tak keď otec syna zbadal, chytil do rúk spodný lem svojho rúcha a bežal mu naproti. Podľa tradície nebolo zvykom, aby otec utekal na verejnosti, lebo to bolo znakom pokory. Keď márnotratný syn vidí, ako mu otec uteká oproti, je zaskočený. Navyše ten, kto sa dotkol pastiera svíň, bol podľa židovskej tradície nečistý. Lenže otec natoľko miluje syna, že neberie ohľad na okolnosti.
Skôr než syn mohol spustiť naučenú reč, otec ho začal objímať a bozkávať. A syn sa zmohol len na prvú časť svojho prejavu, ktorý teraz získava úplne iný význam. Vyznáva, že zhrešil a nie je hodný byť otcovým synom. Vynecháva poslednú časť svojho prejavu, čím priznáva, že sám nemá ako uzdraviť narušený vzťah. Už sa nesnaží manipulovať otca. Otcove prejavy lásky zmenili jeho myslenie. Otec k nemu našiel cestu, on jeho lásku prijal a tým sa zachránil. V tom bolo jeho pokánie.
Keď Ježiš rozpráva tento príbeh, zohráva v ňom postavu otca. A farizejom tým hovorí: nielenže jedávam s hriešnikmi, ja ich vyhľadávam, bežím im oproti, aby som ich vybozkával, pritiahol ich domov a mohol s nimi jesť.

.starší sa hnevá
Po zmierení so synom otec zorganizoval veľkú oslavu. Keď sa starší syn vracal z poľa domov, počul ako sa z neho ozýva hudba a tanec. A vtedy podľa sýrskych a arabských prekladov narazil na hlúčik chlapcov, ktorí sa hrali a zabávali pred domom. Jeden z chlapcov mu prezradil, že sa vrátil jeho mladší brat a otec zabil vykŕmené teľa, lebo ho prijal v pokoji. Podľa profesora Baileyho bola hostina oslavou otca, ktorému sa podarilo dosiahnuť zmierenie, bola oslavou jeho obetavej lásky, vďaka ktorej našiel a priviedol k sebe syna.
Starší syn však pre otcovu lásku nemá pochopenie. Veď jeho brat porušil zákon a otec namiesto toho, aby trval na dodržaní zákona, odpustil mu a ponúkol mu svoju lásku. Ježiš prijíma hriešnikov a jedáva s nimi, otec v podobenstve robí to isté.
Starší syn je v podobenstve predobrazom farizejov, ktorí sa hnevali na Ježiša, že prijíma hriešnikov. Otec sa zmieril so synom a nenúti ho zaplatiť za jeho hriechy. Pre túto lásku starší syn nemá pochopenie a odmieta sa zúčastniť hostiny. Jeho odmietnutie je z pohľadu východnej tradície urážkou otca. A vtedy otec podľa profesora Baileyho opäť koná v rozpore s tradíciou: snaží sa zmieriť aj so svojím starším synom. Opäť sa poníži, aby priviedol syna k sebe. V krátkom čase ponúkol obidvom synom svoju lásku. Starší syn sa slobodne môže rozhodnúť, či prijme otcovu lásku. Či sa nechá osloviť a nájsť otcovou láskou, to už nám príbeh nehovorí. Vieme len, že otec túži po tom, aby sa obidvaja synovia vrátili domov...

.príklad otca
Postava otca je v podobenstve predobrazom nebeského Otca. Je to obraz Boha, ktorého dobro, láska, odpustenie, starostlivosť, radosť a milosrdenstvo nepoznajú hranice. Aj cirkev by mala prijímať ľudí bez ohľadu na ich hriechy, odpúšťať, dávať nádej, žehnať ich kroky a pomáhať im začať odznova. Nečakať, kým prídu sami, ale ísť za nimi a hľadať ich. Ak zo strany duchovných počujeme len moralizujúce karhanie, niekde sa stala chyba.

Autor je doktorand na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity


Kenneth Bailey je profesor Novej zmluvy na Tantur Ecumenical Institute v Jeruzaleme. Je presbyteriánom a autorom viacerých kníh o Ježišových podobenstvách, ktoré skúma z pohľadu židovskej tradície. Jeho prednáška Hľadajúci otec sa stala podkladom pre tento článok.
Henri Nouwen ako profesor pôsobil na Yale, Harvarde a University of Notre Dame. Neskôr sa rozhodol zanechať úspešnú univerzitnú kariéru a ako katolícky kňaz zasvätil život mentálne postihnutým v spoločenstve Archa v kanadskom Toronte. Je autorom knihy Návrat márnotratného syna.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite