Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pomôže nám daňový balíček?

.renáta Bláhová . .časopis .týždeň v ekonomike

Minulý týždeň bol v skrátenom legislatívnom konaní schválený balíček opatrení, ktorý má podporiť dopyt a podnikateľom pomôcť prekonať hospodársku krízu. Nápady sa nevyhli ani daňovej oblasti.

Minulý týždeň bol v skrátenom legislatívnom konaní schválený balíček opatrení, ktorý má podporiť dopyt a podnikateľom pomôcť prekonať hospodársku krízu. Nápady sa nevyhli ani daňovej oblasti.


Zmeny v zákone o dani z príjmu idú nad rámec medializovaných opatrení – z ktorých najviac rezonovalo zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane zo súčasného 19,2-násobku životného minima (3 435,26 €) na 22,5-násobok životného minima (4 025,70 €).

.neistota
V mnohých oblastiach ide o dobrý úmysel, pochváliť sa dá napríklad zavedenie paušálneho uplatňovania výdavkov na pohonné hmoty (80 percent), vďaka ktorému sa podnikatelia budú môcť zbaviť administratívy okolo knihy jázd. Z hľadiska zahraničných investorov boli schválené aj významné zmeny v zákone o investičnej pomoci (napríklad zníženie investičných požiadaviek na získanie daňovej úľavy na polovicu), avšak bez akejkoľvek komunikácie s odbornou verejnosťou. Pri neprofesionálne bleskovom legislatívnom procese sú nielen samotný koncept, ale i texty zákonov vo veľmi nízkej kvalite, ktorá bude na Slovensku už tradične viesť k problémom v interpretáciách a v konečnom dôsledku i k právnej neistote daňovníkov.
Hospodárska kríza je v očiach mnohých na takýto postup legitímnym argumentom. Ak však odo dňa, keď boli návrhy zmien daňových zákonov predložené odborníkom na pripomienkovanie, uplynú do ich schválenia menej než dva týždne, ide skôr o divadlo.


.ako neškodiť?
Čo by mala vláda urobiť, ak nechce ohroziť príjmy do štátneho rozpočtu a zaťažiť slovenských podnikateľov? Na jednej strane znížiť administratívu a zavádzať len efektívne daňové nástroje. Ako negatívny príklad môže slúžiť daň z motorových vozidiel, ktorá sa prvýkrát vyberala od firiem aj za súkromné autá použité zamestnancami na služobnú cestu, hoci aj jednorazovo. Náklady firiem na monitoring služobných ciest zrejme dosiahnu hodnotu takto vybranej dane, napríklad naša spoločnosť za 5 zamestnancov odviedla iba 4-tisíc korún. Jednoduchšie a v tejto súvislosti často odporúčané riešenie je využívať iné formy dopravy (taxi a pod.). Navyše, pre daňovú správu je veľmi neefektívne takto vyberanú daň z hľadiska administratívnej náročnosti kontrolovať.
Na druhej strane naďalej unikajú vysoké daňové príjmy do iných štátov, ktoré podľa základných princípov medzinárodného daňového práva prináležia Slovensku. Úspora na daniach je bežná požiadavka každého rozumne uvažujúceho podnikateľa. Boj proti nelegálnym daňovým únikom by však mal byť prioritou každého štátu, ktorému záleží na spravodlivom napĺňaní štátneho rozpočtu.

.stačí firma na Cypre?
Z viacerých možností vynechajme tie technicky náročné a na dvoch príkladoch vysvetlime tú jednoduchú, ktorá by vlastne mala byť pre národne orientovanú ľavicovú vládu prioritou – zdaňovať vysoko príjmové subjekty podľa ich skutočnej rezidencie.
Mnoho firiem registruje svoje sídlo v daňovo výhodných krajinách. Medzinárodné daňové právo má však pre príjmy smerujúce do daňových rajov niekoľko pravidiel vrátane zdanenia podľa miesta skutočného vedenia. Inými slovami – na účel daňovej rezidencie firmy nie je rozhodujúce miesto, kde je sídlo formálne zaregistrované, ale miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia firmy. Toto pravidlo má Slovensko zakotvené nielen v medzinárodných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ale aj vo svojom zákone o dani z príjmov. Spomeňme len poslednú medializovanú kauzu TIPOS a s ňou súvisiace sporné miliardové platby pre cyperskú spoločnosť. Na to, do ktorého štátneho rozpočtu má táto spoločnosť odviesť daň z príjmov, sa zatiaľ nepýtal nikto. Ani opozícia, ani novinári.

.alebo adresa v Monaku?
Podobné pravidlo ako pre firmy má medzinárodné daňové právo aj pre fyzické osoby. Na účel daňovej rezidencie nie je v tomto prípade rozhodujúce, kde má osoba formálne zaregistrovanú adresu, ale takzvané skutočné bydlisko. Toto pravidlo máme síce zakotvené v medzinárodných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ale chýba v našom zákone o dani z príjmov. Napriek upozorneniam zo strany odborníkov sme v Európskej únii zrejme poslednou krajinou, ktorá si takýto luxus dovolí. Na určenie daňovej rezidencie fyzickej osoby, ktorá sa na území SR zdržiava menej než 183 dní v roku, je podľa slovenského zákona o dani z príjmov rozhodujúce formálne zapísané miesto trvalého pobytu. Ako to beží v praxi?
Ak si počas roka často cestujúci a dobre zarábajúci občan Slovenskej republiky odhlási trvalý pobyt na Slovensku, náš štát od neho jednoducho nemá záujem vybrať dane. Aj keď tu má jediný stály byt a jeho rodina, tu žijúca, naplno využíva slovenským štátnym rozpočtom dotovanú infraštruktúru. Dovolím si odhadnúť, že Slovensko sa takto dobrovoľne vzdáva práva vybrať dane rádovo v desiatkach miliónov eur.
Preto si budú úspešní sporiví slovenskí tenisti naďalej cez agentúry prenajímať byty v Monaku a ich daňové úspory, takto dosiahnuté, budú z pohľadu slovenskej legislatívy úplne bezpečné. Ak si taký luxus dovolila pravicová vláda, drukujúca slovenským tenistom, je to čiastočne pochopiteľné. Ak ale takú dieru v legislatíve naďalej toleruje ľavicová vláda, a to aj v čase hospodárskej krízy, je to čudné.

.ako meniť dane?
Kľúčová otázka v týchto ťažkých časoch znie: ako môžu dane zatraktívniť podnikateľské prostredie na Slovensku? Ako najdôležitejšie opatrenie daňového balíčka sa prezentuje pre podnikateľov nezaujímavé zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Opozičné návrhy správne smerujú k zníženiu sadzby rovnej dane z 19 na 16 percent, pretože v EÚ nám od roku 2004 (keď sme zaviedli rovnú daň 19 percent) pribudla konkurencia vrátane susednej ČR, ktorá okrem rovnej dane zaviedla z marketingového pohľadu veľmi užitočné a fiškálne málo rizikové daňové oslobodenie kapitálových ziskov (zisky zo scudzenia podielov, akcií a podobne). Rumunsko má okrem lacnejšej pracovnej sily taktiež rovnú daň vo výške 16 percent a Bulharsko dokonca 10-percentnú rovnú daň s nezdaňovaním dividend.
Je však daňové prostredie ozaj také dôležité pre zahraničných investorov? Stačí počúvať ich zástupcov, napríklad z dvoch najväčších obchodných komôr na Slovensku.
Americká obchodná komora napríklad navrhovala, podobne ako je to v Českej republike, oslobodiť kapitálové zisky. Z hľadiska štátneho rozpočtu by to vôbec nebolelo, pretože ak je kapitálový zisk eliminovaný výplatou dividend, tie sa podľa nášho ani európskeho práva u právnických osôb zdaňovať nemôžu. Z hľadiska marketingu by tým Slovensko získalo posledné podstatné plus pre štatút holdingovej krajiny v očiach nadnárodných spoločností. Táto zmena, bohužiaľ, ostala, ako už niekoľkokrát, bez povšimnutia.
Veľmi zaujímavý je však prieskum Nemecko-slovenskej obchodnej komory z minulého roka, podľa ktorého je pre nemeckých investorov Slovensko naďalej najzaujímavejšou krajinou v strednej a východnej Európe, a to najmä pre kombináciu členstva v EÚ, nízke daňové zaťaženie a transparentný a jednoduchý daňový systém.
Tento rok k vyššie uvedeným plusom určite pribudne zavedenie eura. Zanedbať daňovú atraktívnosť Slovenska a jej marketing však bude znamenať stratu veľkej konkurenčnej výhody. Vláda by mala vyvinúť úsilie, aj napriek hospodárskej kríze, na udržanie jednoduchého a transparentného daňového systému. To je však pri rekordoch v skracovaní legislatívneho procesu nemožné.

Autorka je daňová poradkyňa a prezidentka International Fiscal Association na Slovensku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite