Izraelské voľby majú dvoch víťazov a dvoch porazených. Ich mená sú Cipi Livni a Benjamin Netanjahu. Obidvaja sú svojím spôsobom víťazi a ani jeden z nich nedokáže zostaviť koalíciu podľa svojich predstáv.
Problémom je rozdrobená politická scéna. Do Knessetu sa dostalo až 12 politických strán a hoci má pravica väčšinu 65 hlasov k 55 hlasom ľavice, situáciu komplikujú početné ministrany, bez ktorých sa väčšinová vláda ideovo blízkych strán zostaviť nedá. Veľkou komplikáciou je strana Kadima populárnej Cipi Livni. Vyhrala síce voľby, nemá však silu vytvoriť stredo-pravú, ani stredo-ľavú väčšinovú koalíciu.
Livni by dokázala vytvoriť koalíciu s labouristickou stranou Ehuda Baraka a pravicovo-populistickou stranou Avigdora Liebermana Náš domov Izrael. Takáto koalícia má však dva problémy: Lieberman ju zatiaľ odmieta, ale najmä, má iba 56 hlasov a k väčšine jej chýba 5 hlasov. Ak by prišli zľava, vytláča to Liebermana, ak by prišli sprava, problém budú mať labouristi.
Aj šéf strany Likud Benjamin Netanjahu by do vlády rád zobral tradičnú labouristickú stranu. Barak neašpiruje na silné postavenie a ako minister obrany sa osvedčil. Samozrejme, jeho najbližším partnerom je pôvodom moldavský žid Lieberman, ktorého strana napokon Likudu vo finiši zobrala hlasy a pripravila ho o víťazstvo.
Médiá síce robia z Liebermana rasistu, v skutočnosti ním nie je a jeho hlavné návrhy sú štátotvorné. Má síce radikálnejšiu protiarabskú rétoriku, reagoval tým však na Arabov, ktorí na izraelských uliciach podporovali Hamás. Jeho témou je posilnenie identity, napríklad zavedenie prísahy lojality, ktorou by museli prejsť aj všetci Arabi žiadajúci o izraelské občianstvo. Netanjahu by bol v koalícii s Barakom a Liebermanom politicky v strede a v koalícii s dvoma podobne silnými stranami by dominoval. Takejto koalícii však chýba k väčšine šesť hlasov. A tie dokáže Netanjahu nájsť len na náboženskej pravici, čo zase vytvára problémy pre labouristov aj samotného Netanjahua.
Treťou možnosťou je vytvorenie širokej koalície. Likud a Kadima majú spolu 55 hlasov. Chýba im teda rovnakých šesť hlasov, a najmä Livni aj Netanjahu chcú byť premiérmi. A to robí z tohto variantu poslednú možnosť.
Najpravdepodobnejší scenár je vláda pravice vedená Netanjahuom. Bude mať väčšinu, ale aj isté spory. Netanjahu má však v takejto vláde dva tromfy. Jednak bude môcť rozkladať stranu Kadima, ktorá vznikla odštiepením od Likudu, a jednak v prípade krízy pozvať do vlády Ehuda Baraka. V takom prípade bude mať plán, ako si udržať väčšinu aj po odchode niektorej malej náboženskej strany.
A čo by mala jeho vláda robiť? Udržať spojenectvo s USA a posilniť spojenectvo s EÚ (najmä Francúzskom). Po druhé zlepšiť vzťahy s Tureckom a Sýriou a udržať s Egyptom. Pokiaľ ide o Irán, Teherán je dnes regionálna veľmoc, presahujúca možnosti malého Izraela. Ekonomická kríza však jeho postavenie relatívne oslabí a pre Izrael bude dôležitý vývoj vzťahov medzi Iránom a USA.
Problémom číslo 1 je však palestínsky štát. Izrael nedokáže poraziť Hamas, tak ako nedokáže poraziť Hizballáh. Ak sa majú veci posunúť ďalej, záujmom Izraela je, aby palestínsky štát vznikol pod dohľadom (a kontrolou) veľmocí, podľa vzoru Kosova. Priateľský k Arabom aj Izraelu. O tom, za akých podmienok pre Izrael takýto štát vznikne, rozhodne vnútorný stav židovského štátu, vzťahy s okolitými štátmi a spojencami v EÚ a USA. Preto potrebuje Izrael silnú vládu so silným lídrom. A preto by mal vládnuť Netanjahu, a nie Livni.
Problémom je rozdrobená politická scéna. Do Knessetu sa dostalo až 12 politických strán a hoci má pravica väčšinu 65 hlasov k 55 hlasom ľavice, situáciu komplikujú početné ministrany, bez ktorých sa väčšinová vláda ideovo blízkych strán zostaviť nedá. Veľkou komplikáciou je strana Kadima populárnej Cipi Livni. Vyhrala síce voľby, nemá však silu vytvoriť stredo-pravú, ani stredo-ľavú väčšinovú koalíciu.
Livni by dokázala vytvoriť koalíciu s labouristickou stranou Ehuda Baraka a pravicovo-populistickou stranou Avigdora Liebermana Náš domov Izrael. Takáto koalícia má však dva problémy: Lieberman ju zatiaľ odmieta, ale najmä, má iba 56 hlasov a k väčšine jej chýba 5 hlasov. Ak by prišli zľava, vytláča to Liebermana, ak by prišli sprava, problém budú mať labouristi.
Aj šéf strany Likud Benjamin Netanjahu by do vlády rád zobral tradičnú labouristickú stranu. Barak neašpiruje na silné postavenie a ako minister obrany sa osvedčil. Samozrejme, jeho najbližším partnerom je pôvodom moldavský žid Lieberman, ktorého strana napokon Likudu vo finiši zobrala hlasy a pripravila ho o víťazstvo.
Médiá síce robia z Liebermana rasistu, v skutočnosti ním nie je a jeho hlavné návrhy sú štátotvorné. Má síce radikálnejšiu protiarabskú rétoriku, reagoval tým však na Arabov, ktorí na izraelských uliciach podporovali Hamás. Jeho témou je posilnenie identity, napríklad zavedenie prísahy lojality, ktorou by museli prejsť aj všetci Arabi žiadajúci o izraelské občianstvo. Netanjahu by bol v koalícii s Barakom a Liebermanom politicky v strede a v koalícii s dvoma podobne silnými stranami by dominoval. Takejto koalícii však chýba k väčšine šesť hlasov. A tie dokáže Netanjahu nájsť len na náboženskej pravici, čo zase vytvára problémy pre labouristov aj samotného Netanjahua.
Treťou možnosťou je vytvorenie širokej koalície. Likud a Kadima majú spolu 55 hlasov. Chýba im teda rovnakých šesť hlasov, a najmä Livni aj Netanjahu chcú byť premiérmi. A to robí z tohto variantu poslednú možnosť.
Najpravdepodobnejší scenár je vláda pravice vedená Netanjahuom. Bude mať väčšinu, ale aj isté spory. Netanjahu má však v takejto vláde dva tromfy. Jednak bude môcť rozkladať stranu Kadima, ktorá vznikla odštiepením od Likudu, a jednak v prípade krízy pozvať do vlády Ehuda Baraka. V takom prípade bude mať plán, ako si udržať väčšinu aj po odchode niektorej malej náboženskej strany.
A čo by mala jeho vláda robiť? Udržať spojenectvo s USA a posilniť spojenectvo s EÚ (najmä Francúzskom). Po druhé zlepšiť vzťahy s Tureckom a Sýriou a udržať s Egyptom. Pokiaľ ide o Irán, Teherán je dnes regionálna veľmoc, presahujúca možnosti malého Izraela. Ekonomická kríza však jeho postavenie relatívne oslabí a pre Izrael bude dôležitý vývoj vzťahov medzi Iránom a USA.
Problémom číslo 1 je však palestínsky štát. Izrael nedokáže poraziť Hamas, tak ako nedokáže poraziť Hizballáh. Ak sa majú veci posunúť ďalej, záujmom Izraela je, aby palestínsky štát vznikol pod dohľadom (a kontrolou) veľmocí, podľa vzoru Kosova. Priateľský k Arabom aj Izraelu. O tom, za akých podmienok pre Izrael takýto štát vznikne, rozhodne vnútorný stav židovského štátu, vzťahy s okolitými štátmi a spojencami v EÚ a USA. Preto potrebuje Izrael silnú vládu so silným lídrom. A preto by mal vládnuť Netanjahu, a nie Livni.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.