Expert a guru modernej ekonómie, bibliofil, zberateľ obrazov a milovník klasickej kultúry, ktorý predpovedal druhú svetovú vojnu a zmenil dejiny 20. storočia. Barón John Maynard Keynes.
Prvýkrát sa preslávil knihou Ekonomické dôsledky mieru. V origináli vyšla v roku 1919 a Keynes ju napísal ako protest proti samotnej filozofii konferencie a podobe Versailleskej mierovej zmluvy. Na mierovej konferencii sa sám zúčastňoval, pracoval ako štátny zamestnanec ministerstva financií. Na to, že bol plateným úradníkom štátu a príslušníkom establishmentu, sa však správal pomerne nezávisle, kritizoval vlastnú vládu, a napokon vydal „pesimistickú knihu“.
Z mierovej zmluvy bol zhrozený. Prekážalo mu, že neobsahuje opatrenie na obnovu Európy, chýbali mu návrhy, ktoré by z nepriateľov robili dobrých susedov, ktoré by viedli k stabilite, solidarite a civilizovaniu Ruska. Kniha mala úspech a Keynes sa stal slávny. Neskorší vývoj, ktorý potvrdil jeho obavy a viedol k druhej svetovej vojne, ešte viac zvýšil jeho renomé.
Darilo sa mu aj v osobnom živote. V roku 1925 sa oženil s ruskou baletkou Lýdiou Lopokovou, stal sa úspešným investorom na burze a v súkromnej zbierke mal obrazy od Cézanna, Degasa či Picassa. Okrem toho zbieral pôvodné spisy Isaaca Newtona či finančne podporoval medzinárodne úspešné divadlo v Cambridgei.
A ďalej sa venoval ekonómii. Publikoval spisy o teórii pravdepodobnosti, peniazoch a menovej reforme, kritizoval ekonomickú politiku vychádzajúcu z klasickej ekonómie a podobne. V roku 1929 vypukla v New Yorku veľká hospodárska kríza a Keynesov čas prišiel o sedem rokov neskôr s jeho zásadným dielom Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, ktoré zmenilo modernú ekonómiu a dejiny 20. storočia. Keynesovými východiskami boli tvrdenia týkajúce sa nezamestnanosti, odbytu, rovnováhy a meny. Tvrdil, že v čase recesie je možné hospodárstvo oživiť pomocou spotreby, podporovanej dlhodobými investíciami. Pod keynesianizmom sa odvtedy rozumie kombinácia štátnych investícií, podpory spotreby domácností vďaka mzdovej politike a firiem vďaka politike nízkych úrokových sadzieb. Je zaujímavé, že v úvode k nemeckému vydaniu Keynes napísal, že jeho teória sa dá omnoho ľahšie aplikovať v totalitných štátoch ako štátoch slobodných. Keynes tiež kritizoval zlatý štandard, ktorý považoval za „starú barbarskú relikviu“ a podporoval väčšiu pružnosť v narábaní s obeživom, podľa potrieb trhu. Keynesova teória sa po vojne stala hlavným nástrojom oživenia hospodárstva a ekonomického rastu. Keynes síce odmietal zadlžovanie v čase hospodárskeho rastu, ale uplatňovanie jeho teórie viedlo k rastu inflácie a narazilo na svoje limity v 70. rokoch, v čase ropných šokov, keď nedokázalo riešiť problém stagflácie. V 40. rokoch sa zúčastnil konferencie v Bretton Woods, ktorá položila základy medzinárodného menového systému a navrhol svetovú centrálnu banku, svetovú menovú jednotku Bancor. Kariéru zakončil ako guvernér Anglickej banky a prvý riaditeľ Medzinárodného menového fondu. Zomrel v roku 1946 na srdcový infarkt.
Prvýkrát sa preslávil knihou Ekonomické dôsledky mieru. V origináli vyšla v roku 1919 a Keynes ju napísal ako protest proti samotnej filozofii konferencie a podobe Versailleskej mierovej zmluvy. Na mierovej konferencii sa sám zúčastňoval, pracoval ako štátny zamestnanec ministerstva financií. Na to, že bol plateným úradníkom štátu a príslušníkom establishmentu, sa však správal pomerne nezávisle, kritizoval vlastnú vládu, a napokon vydal „pesimistickú knihu“.
Z mierovej zmluvy bol zhrozený. Prekážalo mu, že neobsahuje opatrenie na obnovu Európy, chýbali mu návrhy, ktoré by z nepriateľov robili dobrých susedov, ktoré by viedli k stabilite, solidarite a civilizovaniu Ruska. Kniha mala úspech a Keynes sa stal slávny. Neskorší vývoj, ktorý potvrdil jeho obavy a viedol k druhej svetovej vojne, ešte viac zvýšil jeho renomé.
Darilo sa mu aj v osobnom živote. V roku 1925 sa oženil s ruskou baletkou Lýdiou Lopokovou, stal sa úspešným investorom na burze a v súkromnej zbierke mal obrazy od Cézanna, Degasa či Picassa. Okrem toho zbieral pôvodné spisy Isaaca Newtona či finančne podporoval medzinárodne úspešné divadlo v Cambridgei.
A ďalej sa venoval ekonómii. Publikoval spisy o teórii pravdepodobnosti, peniazoch a menovej reforme, kritizoval ekonomickú politiku vychádzajúcu z klasickej ekonómie a podobne. V roku 1929 vypukla v New Yorku veľká hospodárska kríza a Keynesov čas prišiel o sedem rokov neskôr s jeho zásadným dielom Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, ktoré zmenilo modernú ekonómiu a dejiny 20. storočia. Keynesovými východiskami boli tvrdenia týkajúce sa nezamestnanosti, odbytu, rovnováhy a meny. Tvrdil, že v čase recesie je možné hospodárstvo oživiť pomocou spotreby, podporovanej dlhodobými investíciami. Pod keynesianizmom sa odvtedy rozumie kombinácia štátnych investícií, podpory spotreby domácností vďaka mzdovej politike a firiem vďaka politike nízkych úrokových sadzieb. Je zaujímavé, že v úvode k nemeckému vydaniu Keynes napísal, že jeho teória sa dá omnoho ľahšie aplikovať v totalitných štátoch ako štátoch slobodných. Keynes tiež kritizoval zlatý štandard, ktorý považoval za „starú barbarskú relikviu“ a podporoval väčšiu pružnosť v narábaní s obeživom, podľa potrieb trhu. Keynesova teória sa po vojne stala hlavným nástrojom oživenia hospodárstva a ekonomického rastu. Keynes síce odmietal zadlžovanie v čase hospodárskeho rastu, ale uplatňovanie jeho teórie viedlo k rastu inflácie a narazilo na svoje limity v 70. rokoch, v čase ropných šokov, keď nedokázalo riešiť problém stagflácie. V 40. rokoch sa zúčastnil konferencie v Bretton Woods, ktorá položila základy medzinárodného menového systému a navrhol svetovú centrálnu banku, svetovú menovú jednotku Bancor. Kariéru zakončil ako guvernér Anglickej banky a prvý riaditeľ Medzinárodného menového fondu. Zomrel v roku 1946 na srdcový infarkt.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.