KATARÍNA KNECHTOVÁ
ZODIAK
UNIVERSAL
Nové CD Kataríny Knechtovej bolo očakávanou udalosťou. Výsledok, nadpriemerne spracovaný album, síce latku kvalitatívneho priemeru našej scény posúva vyššie, no to podstatné za vlaňajší hudobný rok sa udialo inde. Producent Head pomohol viac-menej kozmeticky, inak album veľa prekvapení nepriniesol. Katarínin odchod zo skupiny Peha a jej nová, sólová kariéra boli motivované skôr osobnými vzťahmi, navonok prezlečenými za tvorivé pnutie. Nebola to silná umelecká reflexia, vďaka ktorej by znovuzrodená Katka priniesla nový pohľad na hudbu (tobôž nie na texty, prešľapujúce stále na jednom mieste). Škoda, pretože ako sa to dá, naznačil neprekonaný bonus Muoj Bože. Motív žalmu umierajúcej Báthoričky v staroslovienčine otextoval jeden z autorov filmovej hudby Jakubiskovho veľkofilmu, Jan Jirásek. Skôr než na album to vyzerá na pesničku roka 08.
.martin Chrobák
THE KILLERS
DAY & AGE
ISLAND
Lasvegaskí The Killers nahrali dobrý albumový debut pred piatimi rokmi, platňa Hot Fuss obsahovala svieži dance rock ako Mr. Brightside alebo Somebody Told Me. Kapelu vystrelila na rebríčkové výslnie, kým druhý album Sam‘s Town ju ukázal v pompéznejšom a nudnejšom svetle. Líder Brendon Flowers vtedy zmenil imidž a stal sa tak trochu smiešnou popovou postavičkou. Aktuálna trojka je podľa speváka ovplyvnená Eltonom Johnom či Bowiem a Reedom. „Are we human/Or are we dancer?“ znie kľúčová otázka singlovky Human. Predsa len, je to dosť stupídny text. So zvukom nahrávky The Killers taktiež žiadny prelom vo svojej diskografii neurobili. Počuť tu ten ich notoricky známy štýl, a hoci skladby I Can‘t Say a Joy Ride sú netradične disco, neprekonajú majstrov z MGMT. Novú platňu odporúčame fanúšikom a lenivcom, ktorým sa nechce objavovať lepšiu muziku.
.matej Lauko
PAUL BRYAN
LISTEN OF
SONAR KOLLEKTIV
Za túto LP Brazílčana Sérgia Sé alias Paula Bryana, naspievanú v angličtine, pôvodne vydanú v roku 1973 , vďačí Európa náhode: našiel ju zastrčenú v berlínskom second hande jeden z členov Jazzanovy. Sé, od narodenia slepý muzikant a hudobný teoretik, mal pôvodne v Rio De Janeiro doživotne skladať podmazy k soap operám, ale našťastie sa dal dokopy s partiou okolo hnutia Tropicalia, podieľal sa na skvelých albumoch Roberta Carlosa či Hermeto Paschoala, je fanúšikom Motown soundu a Beatles, autorom knihy o imaginácii nielen pre slepcov, a predslov k jeho práci o výhodách nevidomého hudobníka a zvukového inžiniera pri hre so zvukom napísal súčasný brazílsky minister kultúry Gilberto Gil. Na albume je trošku paradoxne jediná bossa nova, inak ide o folk a soul v podobe extrémne silných pesničiek a brazílsky tradične vymakaných aranžmánov. Nemá jediné slabé miesto. Klenot.
.daniel Baláž
ARVE HENRIKSEN
CARTOGRAPHY
ECM/DIVYD
Prestup pod značku ECM neznamenal pre nórskeho trubkára Arve Henriksena (ako to býva zvykom) aj zákonitú zmenu. Henriksenov prístup totiž dávno volal po tejto príležitosti. Aj keď sa jeho spoluhráčsky tím nápadnejšie rozrástol, ide viac-menej o „papierovú“ štatistiku, ktorá nezmenila žiadnu z konštánt Henriksenovej hudobnej poetiky. Skôr naopak, viac nástrojov v niektorých skladbách ešte znásobuje krehkú lyriku, pocit osamelosti a „rozbitnosti“, ktoré sú až hmatateľne stelesnené v nezvyčajnom flautovom tóne Henriksenovej trúbky. A v ponurých náladách akoby hypertrofoval povestný severský sound, z ktorého vanie až spaľujúca úzkosť, pocit bezčasovosti a priestorovej nekonečnosti, odkiaľ niet úniku. Napriek tomu má však človek zázračne pozitívny, hrejivý pocit. Darmo, ECM a Henriksen k sebe vždy patrili. Vďaka za to, že sa našli.
.augustín Rebro
MIKY MORA
20.08
HIP-HOP.SK/EMI
Miky Mora patrí k najznámejším predstaviteľom petržalského „stoka rapu“. Hoci ktovie, kam by ho dnes zaradili ortodoxní fanúšikovia, ktorí sú veľmi citliví na to, kto má akú predajnosť a kto ešte je a kto už nie je underground. Niežeby Mora na albume 20.08 (Hudba z hora?) nejako zmäkol. Svoju druhú sólovú nahrávku pripravoval vo vlastnej réžii a stále je to temný a plazivý pouličný rap s kopou vulgarizmov, odriekaný do jednoduchých elektronických podkladov. Morovi sa darí navodzovať atmosféru bezcitného sveta mestskej stoky, v ktorom by človek dobrovoľne nechcel žiť. Problém je v tom, že človeku sa potom nechce vracať ani k tomuto albumu a napokon je vďačný aj za skladby, ktoré síce nie sú najsilnejšie, ale aspoň sa vymykajú z celkovej monotónnosti a bezútešnosti: love song Iba tebe s gitarou Petra Bulíka alebo tanečná Pod rúškom s vokálom speváčky Petruss.
.vladislav Gális
OPAK
OTVORENIE
HIP-HOP.SK/EMI
Jedným z najskloňovanejších mien slovenského hip-hopu je dnes Opak. Člen tria AMO v poslednom čase čoraz viac pôsobí na vlastnú päsť – venuje sa svojmu štúdiu Zion 5, spolupracoval na prvom slovenskom hip-hopovom muzikáli Príbeh ulice a vydal svoj prvý sólový album Otvorenie. Ak názov evokuje otvorenie sa iným hudobným štýlom, je to pravda, ale len čiastočne – už Opakova domovská kapela AMO totiž predstavovala akúsi slnečnú stranu väčšinou zachmúreného slovenského hip-hopu a čerpala aj z reggae alebo dancehallu. Preto na Opakovej sólovke neprekvapia reggae skladby (Sen, ktorý sa musel splniť, Naučme deti), už statočne ohraný tanečný rádiohitík Twist so speváčkou Alexandrou Okálovou ani RnB óda na ženské pozadie Máš strašnú s večne roztúženým spevákom Bielym. Prekvapia skôr skladby, v ktorých Opak už akosi zbytočne rieši miestnu hip-hopovú scénu.
.vladislav Gális
ZODIAK
UNIVERSAL
Nové CD Kataríny Knechtovej bolo očakávanou udalosťou. Výsledok, nadpriemerne spracovaný album, síce latku kvalitatívneho priemeru našej scény posúva vyššie, no to podstatné za vlaňajší hudobný rok sa udialo inde. Producent Head pomohol viac-menej kozmeticky, inak album veľa prekvapení nepriniesol. Katarínin odchod zo skupiny Peha a jej nová, sólová kariéra boli motivované skôr osobnými vzťahmi, navonok prezlečenými za tvorivé pnutie. Nebola to silná umelecká reflexia, vďaka ktorej by znovuzrodená Katka priniesla nový pohľad na hudbu (tobôž nie na texty, prešľapujúce stále na jednom mieste). Škoda, pretože ako sa to dá, naznačil neprekonaný bonus Muoj Bože. Motív žalmu umierajúcej Báthoričky v staroslovienčine otextoval jeden z autorov filmovej hudby Jakubiskovho veľkofilmu, Jan Jirásek. Skôr než na album to vyzerá na pesničku roka 08.
.martin Chrobák
THE KILLERS
DAY & AGE
ISLAND
Lasvegaskí The Killers nahrali dobrý albumový debut pred piatimi rokmi, platňa Hot Fuss obsahovala svieži dance rock ako Mr. Brightside alebo Somebody Told Me. Kapelu vystrelila na rebríčkové výslnie, kým druhý album Sam‘s Town ju ukázal v pompéznejšom a nudnejšom svetle. Líder Brendon Flowers vtedy zmenil imidž a stal sa tak trochu smiešnou popovou postavičkou. Aktuálna trojka je podľa speváka ovplyvnená Eltonom Johnom či Bowiem a Reedom. „Are we human/Or are we dancer?“ znie kľúčová otázka singlovky Human. Predsa len, je to dosť stupídny text. So zvukom nahrávky The Killers taktiež žiadny prelom vo svojej diskografii neurobili. Počuť tu ten ich notoricky známy štýl, a hoci skladby I Can‘t Say a Joy Ride sú netradične disco, neprekonajú majstrov z MGMT. Novú platňu odporúčame fanúšikom a lenivcom, ktorým sa nechce objavovať lepšiu muziku.
.matej Lauko
PAUL BRYAN
LISTEN OF
SONAR KOLLEKTIV
Za túto LP Brazílčana Sérgia Sé alias Paula Bryana, naspievanú v angličtine, pôvodne vydanú v roku 1973 , vďačí Európa náhode: našiel ju zastrčenú v berlínskom second hande jeden z členov Jazzanovy. Sé, od narodenia slepý muzikant a hudobný teoretik, mal pôvodne v Rio De Janeiro doživotne skladať podmazy k soap operám, ale našťastie sa dal dokopy s partiou okolo hnutia Tropicalia, podieľal sa na skvelých albumoch Roberta Carlosa či Hermeto Paschoala, je fanúšikom Motown soundu a Beatles, autorom knihy o imaginácii nielen pre slepcov, a predslov k jeho práci o výhodách nevidomého hudobníka a zvukového inžiniera pri hre so zvukom napísal súčasný brazílsky minister kultúry Gilberto Gil. Na albume je trošku paradoxne jediná bossa nova, inak ide o folk a soul v podobe extrémne silných pesničiek a brazílsky tradične vymakaných aranžmánov. Nemá jediné slabé miesto. Klenot.
.daniel Baláž
ARVE HENRIKSEN
CARTOGRAPHY
ECM/DIVYD
Prestup pod značku ECM neznamenal pre nórskeho trubkára Arve Henriksena (ako to býva zvykom) aj zákonitú zmenu. Henriksenov prístup totiž dávno volal po tejto príležitosti. Aj keď sa jeho spoluhráčsky tím nápadnejšie rozrástol, ide viac-menej o „papierovú“ štatistiku, ktorá nezmenila žiadnu z konštánt Henriksenovej hudobnej poetiky. Skôr naopak, viac nástrojov v niektorých skladbách ešte znásobuje krehkú lyriku, pocit osamelosti a „rozbitnosti“, ktoré sú až hmatateľne stelesnené v nezvyčajnom flautovom tóne Henriksenovej trúbky. A v ponurých náladách akoby hypertrofoval povestný severský sound, z ktorého vanie až spaľujúca úzkosť, pocit bezčasovosti a priestorovej nekonečnosti, odkiaľ niet úniku. Napriek tomu má však človek zázračne pozitívny, hrejivý pocit. Darmo, ECM a Henriksen k sebe vždy patrili. Vďaka za to, že sa našli.
.augustín Rebro
MIKY MORA
20.08
HIP-HOP.SK/EMI
Miky Mora patrí k najznámejším predstaviteľom petržalského „stoka rapu“. Hoci ktovie, kam by ho dnes zaradili ortodoxní fanúšikovia, ktorí sú veľmi citliví na to, kto má akú predajnosť a kto ešte je a kto už nie je underground. Niežeby Mora na albume 20.08 (Hudba z hora?) nejako zmäkol. Svoju druhú sólovú nahrávku pripravoval vo vlastnej réžii a stále je to temný a plazivý pouličný rap s kopou vulgarizmov, odriekaný do jednoduchých elektronických podkladov. Morovi sa darí navodzovať atmosféru bezcitného sveta mestskej stoky, v ktorom by človek dobrovoľne nechcel žiť. Problém je v tom, že človeku sa potom nechce vracať ani k tomuto albumu a napokon je vďačný aj za skladby, ktoré síce nie sú najsilnejšie, ale aspoň sa vymykajú z celkovej monotónnosti a bezútešnosti: love song Iba tebe s gitarou Petra Bulíka alebo tanečná Pod rúškom s vokálom speváčky Petruss.
.vladislav Gális
OPAK
OTVORENIE
HIP-HOP.SK/EMI
Jedným z najskloňovanejších mien slovenského hip-hopu je dnes Opak. Člen tria AMO v poslednom čase čoraz viac pôsobí na vlastnú päsť – venuje sa svojmu štúdiu Zion 5, spolupracoval na prvom slovenskom hip-hopovom muzikáli Príbeh ulice a vydal svoj prvý sólový album Otvorenie. Ak názov evokuje otvorenie sa iným hudobným štýlom, je to pravda, ale len čiastočne – už Opakova domovská kapela AMO totiž predstavovala akúsi slnečnú stranu väčšinou zachmúreného slovenského hip-hopu a čerpala aj z reggae alebo dancehallu. Preto na Opakovej sólovke neprekvapia reggae skladby (Sen, ktorý sa musel splniť, Naučme deti), už statočne ohraný tanečný rádiohitík Twist so speváčkou Alexandrou Okálovou ani RnB óda na ženské pozadie Máš strašnú s večne roztúženým spevákom Bielym. Prekvapia skôr skladby, v ktorých Opak už akosi zbytočne rieši miestnu hip-hopovú scénu.
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.