Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako zabrzdiť pád?

.robert Žitňanský . .časopis .týždeň v ekonomike

S

S hĺbkou globálnej ekonomickej krízy je to oveľa horšie, než sme čakali. Namiesto toho, aby sme skameneli zdesením a čakali, kedy sa cez nás (maličkých) tá obrovská vlna preleje, mali by sme hľadať spôsob, ako to prežiť s čo najmenšími škodami.


Deprimujúcim štatistikám a prognózam ešte podľa všetkého neodzvonilo – od leta minulého roka bola akákoľvek každá ďalšia prognóza ekonomického vývoja u nás či vo svete vždy horšia než tá pred ňou. Výnimkou nie je ani najnovšia prognóza Európskej komisie, ktorá na tento rok predpokladá rast našej ekonomiky len na úrovni 2,7 percenta, hoci ešte v novembri minulého roka predikcia hovorila o raste 4,9 percenta a najpesimistickejší odhad na trhu vtedy odhadoval 3-percentný rast.

.menej a menej
Ešte nie sme tak ďaleko ako Česká republika, ktorá čakala rast bezpečne nad 4 percentá, a dnes je tam ekonomická debata o tom, že čokoľvek nad nulou bude fajn. Nás však ku všetkému postihla ešte aj plynová kríza, ktorá prinútila najväčšie firmy zastaviť na niekoľko dní výrobu. Minister financií Ján Počiatek katastroficky „nastrelil“, že práve výpadok plynu spôsobí „podľa prvých odhadov spomalenie tohtoročného rastu o 1 – 1,5 percenta HDP“. Aj keby nemal pravdu a tento odhad bol prehnaný, isté je, že výkonnosti ten výpadok určite nepomohol. „Náš aktuálny odhad rastu je na úrovni 2,5 percenta. V posledných mesiacoch sme ho viackrát znižovali spolu s tým, ako naši kolegovia v Erste Group Research upravovali svoje odhady na výkon eurozóny,“ hovorí senior analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Ďalší vývoj dnes nevie odhadnúť nikto, ale ak sa k čoraz horším predikciám pridajú občas až hrôzostrašné údaje o vývoji americkej ekonomiky (a ustavične prichádzajú ďalšie zlé správy) a tiež údaje o tom, že recesia v najväčšej európskej ekonomike – v Nemecku – bude hlbšia, ide z toho trochu strach. „Samozrejme, nemôžeme sa tváriť, že nevidíme novú prognózu Európskej komisie, ale kľúčové bude, ako dopadne prvý kvartál,“ tvrdí štátny tajomník ministerstva financií František Palko, podľa ktorého „potom budeme stáť pred rozhodnutím, či a ako upraviť parametre rozpočtu“.

.bez práce
„Čelíme výpadku vývozu v takom rozsahu, na aký nemá recept nikto,“ tvrdí člen českej Národnej ekonomickej rady vlády a známy ekonóm Miroslav Zámečník. Ako pre Hospodářské noviny dodal, „v takej vážnej situácii sme ešte neboli“. Keďže česká i slovenská ekonomika sú obe vysoko exportne orientované, platia jeho slová aj pre nás.
Už sa to vlastne deje. Najviditeľnejšia je zmena na trhu práce. „Ešte na začiatku jesene spoločnosti len s námahou hľadali vhodných uchádzačov na mnohé pozície a aj požiadavky uchádzačov prudko stúpali, od septembra však prišlo k prudkému poklesu náboru,“ hovorí výkonný riaditeľ sprostredkovateľskej spoločnosti Profesia Dalibor Jakuš. Po rokoch vytrvalého klesania sa obrátil aj vývoj miery nezamestnanosti – kým v novembri minulého roka dosahovala 7,8 percenta, v decembri narástla na 8,4 percenta a podľa všetkého bude ďalej stúpať. Firmám totiž klesá odbyt a mnohé nemajú inú možnosť, ako znížiť produkciu a zbaviť sa nadbytočných zamestnancov.
„Ak bude kríza trvať dlho a bude tvrdá, tak to môže byť s nezamestnanosťou znovu vážne, a to aj preto, že sa spojí návrat Slovákov z krízou postihnutého zahraničia s našimi vlastnými problémami,“ hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva práce a sociálnych vecí a predseda správnej rady SGI Miroslav Beblavý, podľa ktorého je však „návrat k nezamestnanosti na úrovni 15 a viac percent zatiaľ nepravdepodobný“. Keďže tu však vznikla ilúzia, že už len idylicky budujeme sociálny štát, podľa Beblavého „aj zvýšenie nezamestnanosti o dva-tri percentuálne body môže privodiť psychologickú krízu“.

.čo robiť?
Čo v takej situácii môže vláda robiť? „Je dnes zrejmé, že budeme musieť vyčleniť zo štátneho rozpočtu určitú sumu peňazí, ktorú použijeme aj na podporu niektorých sektorov,“ povedal na konci minulého týždňa premiér Robert Fico. Na návrh opozičnej SDKÚ, aby sa znížila rovná daň na 16 percent či napríklad zvýšila odpočítateľná položka, však reagoval tým, že „všetko je na Slovensku možné, ale nie znižovaním daní, toto nie je politika, ktorú by vláda podporovala“. Inými slovami – kým opozícia by chcela podporiť spotrebu ľudí, Fico chce podporiť výdavky vlády.
Podľa Fica by tiež mala vzniknúť aj akási Rada pre hospodársku krízu, zložená z členov vlády, predstaviteľov NBS, zamestnávateľov, odborov a bankového sektora. Bude zaujímavé porovnať jej podobu s českou Národnou ekonomickou radou, do ktorej český premiér Mirek Topolánek pozval názorovo rôznorodých špičkových ekonómov a právo poslať do nej „svojich“ expertov ponúkol aj opozícii. Bolo by milé, keby aspoň v tom súčasná moc prekročila svoj tieň, keď to už nedokázala pri oslavách prijatia eura.

.malé veci
Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že vláda sa sústredí na opatrenia, ktoré zapadnú do jej politického marketingu. Je tu podnik v problémoch a chystá prepúšťanie? Pošleme pár miliónov. Je niekde pokazená cesta? Zaplatíme opravu... Na systematickejší prístup to nevyzerá, a to jednak pre mimoriadne obmedzenú odbornú kapacitu vlády, a tiež preto, že aj keď je také prudké spomalenie rastu vážna vec, ešte stále to nie je dráma v podobe hlbokej recesie. Očakávať však nejakú veľkú záchranu od vlády by však bola tak či tak ilúzia. Jednak sú efekty, ktoré vláda môže dosiahnuť, napríklad zvýšením výdavkov, veľmi obmedzené, a okrem toho „vládne stimuly síce krátkodobo pomôžu rastu, zadlžujú však budúce generácie a sú zdrojom budúcich inflačných tlakov,“ vysvetľuje ekonómka Mária Valachyová.
Pomôcť by mohli „malé“ a netradičné nápady. „Napríklad, keďže ide o cyklickú krízu a Slovensko má stále v rámci EÚ veľmi nízky podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí, čo tak dať dospelým namiesto podpory štipendiá, nech idú na rok či dva do školy a odľahčia tak trh práce, a potom môžu doštudovať externe,“ navrhuje šéf správnej rady SGI Miroslav Beblavý.
Toto však nie je vláda dobrých nápadov a sofistikovaných riešení, a preto je skôr reálna hrozba, že k dôsledkom krízy sa pridajú aj následky ďalšej ofenzívy populizmu. Totiž, kedy sa už len populista môže cítiť lepšie, než v časoch krízy, akú svet za posledného trištvrte storočia nevidel?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite