Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica . .časopis .osobnosti

Nejaký chytrák vraj napísal publikáciu, v ktorej použil seminárnu prácu istého študenta žurnalistiky. K

Nejaký chytrák vraj napísal publikáciu, v ktorej použil seminárnu prácu istého študenta žurnalistiky. K tejto nič nehovoriacej správe treba však dodať, že prácu toho študenta použil onen chytrák bez toho, aby dotyčného autora citoval.
Tu už správa nadobúda na dramatickosti, lebo každému začne byť jasné, že chytrák študentovu seminárnu prácu jednoducho ukradol. Všimnite si, ako rýchlo sa z chytráka stal zlodej. Ale tým sa to nekončí. Zlodej (predtým chytrák) nielenže ukradol niečo, čo je majetkom niekoho iného, ale ešte si napísal na túto svoju krádež (publikáciu) aj recenziu, pravdaže pod pseudonymom. Natoľko chytrákom zostal.
Nepochybujem, že recenzia bola pozitívna. Svojím spôsobom je to vyznamenanie pre študenta žurnalistiky, ktorý sa mohol dočítať, že jeho seminárna práca má dobrú úroveň. Akurát, že pod tou prácou nenašiel svoje meno, ale meno akéhosi chytráka-zlodeja. Ale čo záleží na mene, keď ide o dobrú vec. Čo značí meno, to, čo ružou zveme, pod iným menom tiež by voňalo. A teraz si predstavte, že by som túto vetu nechal bez úvodzoviek a dúfal, že redaktor tohto časopisu nepríde na to, že citujem Shakespeara (Rómeo a Júlia). A že na to následne neprídu ani čitatelia. Že si budú myslieť – ten Lasica má básnické črevo, to je krásna veta! Povzbudí ma to. Veta je fakt krásna a po čase si začnem myslieť, že som ju naozaj vymyslel ja. Dôkaz mám. Bola uverejnená v .týždni pod mojím menom. To mi dodá odvahu a začnem bez úvodzoviek citovať ďalej. A ty mor ho, hoj, mor ho, detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu. Tieto slová mi zišli na um, keď mi v auguste spred chalupy ukradli bicykel, napísal by som. Keby mi to vyšlo a nikto by sa neozval, znamenalo by to, že nik nepozná Sama Chalupku. Alebo, že nikto nečíta moje fejtóny. Momentálne neviem, čo je horšia možnosť. Prípad nášho chytráka sa však nekončí. Všetci tušíme, že to, čo nastane po odhalení krádeže, budú výhovorky. Aj chytrák ich má dosť naporúdzi. Vraj mu inkriminovaný text poskytol známy, ktorý nechcel byť menovaný. Zacitujem z kradnutého textu. Mediálna manipulácia „je dobre zašifrovaná, používa rafinované a ťažko odhaliteľné metódy, ktoré neskúsenému prijímateľovi informácií ľahko uniknú“. Prečítajte si znova citát a povedzte mi, prečo by autor tejto myšlienky mal túžbu zostať v anonymite. Napadne vám len jedno. Tento ukradnutý citát sa presne hodí na zlodeja chytráka, ktorý používa „metódy, ktoré neskúsenému prijímateľovi informácií ľahko uniknú“. To znamená, že mu na krádež nikto nepríde, lebo nikto nevie, že veta je kradnutá. Čo čert nechcel, ozval sa jej autor, bodaj ho porantalo. Takže to vyšlo najavo a všetci sa museli vyjadrovať a zaujímať stanovisko. Najkrajšie, hodné chytráka, bolo stanovisko člena Výboru pre kultúru NR SR. Povedal, že chytrák to „neurobil úmyselne, ale v nedôslednosti“. Tu som nezabudol dať úvodzovky, lebo tento citát naozaj stojí za to.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite