Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na tých filmoch som vyrastal

.tomáš Gális . .časopis .fenomén

Rozhovor s režisérom Martinom Šulíkom o jeho seriáli Zlatá šedesátá, ako aj o tom, prečo ho zaujala práve táto téma.

Rozhovor s režisérom Martinom Šulíkom o jeho seriáli Zlatá šedesátá, ako aj o tom, prečo ho zaujala práve táto téma.


česká televízia začala vysielať váš dokumentárny seriál Zlatá šedesátá, ktorý mapuje československú Novú vlnu. Ako vznikol?
Pred siedmimi rokmi sme s filmovým historikom Janom Lukešom a s producentom Čestmírom Kopeckým nakrútili dokumentárny film o režisérovi Pavlovi Juráčkovi Klíč k určování trpaslíků. Keď sme ho skončili, vznikla myšlienka zachytiť celé obdobie šesťdesiatych rokov v kinematografii ako seriál. To bol počiatočný nápad. Potom Čestmír Kopecký dosť dlho zháňal peniaze a my sme sa s Janom Lukešom pripravovali na rozhovory s filmármi. Prvé rozhovory s režisérmi Otakarom Vávrom a Ivanom Passerom sme urobili pred štyrmi rokmi. Ešte nahrubo zostrihané som ich ukázal v Českej televízii a našli sa nejakí koprodukční partneri...

.kto všetko bude v seriáli vystupovať?
Okrem režisérov Novej vlny tam vystupujú aj ich predchodcovia, ako napríklad spomínaný Otakar Vávra, ktorý všetkých učil. Potom sú tam režiséri Jasný, Krejčík alebo Helge. To boli ľudia, ktorí boli možno aj o dve generácie starší. Vystupujú tam aj scenáristi ako Zdeněk Mahler, kameramani Miroslav Ondříček a Igor Luther. Snažili sme sa, aby tie portréty mapovali tvorcov čo najširšie. Snažili sme sa to robiť tak, aby žijúci tvorcovia rozprávali aj o ľuďoch, ktorí sú už mŕtvi, napríklad o Elovi Havettovi rozprávali zaujímavo Lubor Dohnal i Igor Luther. Chceli sme tie portréty urobiť tak, aby sa dala vysledovať celá tá atmosféra československej Novej vlny.

.seriál má dvadsaťšesť častí. Celý projekt je však širší...
Celý ten projekt má niekoľko vrstiev. Jednu vrstvu tvorí tých 26 portrétov. Ale mal by vzniknúť aj celovečerný film, ktorý by mal byť venovaný filmovej estetike, čiže tomu, akým prínosom bola Nová vlna pre kinematografiu. A mal by vzniknúť aj šesťdielny seriál, ktorý by mapoval to obdobie z historického hľadiska, mal by sa zaoberať situáciou po znárodnení kinematografie, vznikom FAMU, vzťahom divadla a filmu a mal by sa dotknúť aj jednotlivých prelomových filmov. Celkovo sme spravili takmer osemdesiat rozhovorov, čo je 400 až 500 hodín materiálu.  


.snažili ste sa o spoluprácu aj so Slovenskou televíziou?
Myslím, že v jednej fáze sa rokovalo aj s STV, ale po zmene riaditeľov sa od toho nejako upustilo. To vie presnejšie pán Kopecký. Môžem povedať, že nám veľmi pomohol Slovenský filmový ústav, ktorý nielenže umožnil nakrúcanie slovenskej časti, ale pomohol aj tým archívnym materiálom.

.prečo práve československá Nová vlna?
Šesťdesiate roky boli jedným z najzaujímavejších období v dejinách československej kinematografie. Bolo to obdobie, keď prebehol jeden z najvýraznejších pokusov humanizovať tú spoločnosť. Filmy, ktoré tu vznikli, sú nesmierne zaujímavé, či už svojou formou, alebo obsahom, nútia diváka premýšľať. Dôležité bolo aj to, že na filmoch Novej vlny som začiatkom osemdesiatych rokov vyrastal. V tom čase bolo v našej kinematografii pusto a to, na čo sa dalo nadväzovať, boli práve 60. roky.

.dali sa tieto filmy v tom čase vidieť?
Tieto filmy sa dali vidieť vo filmových kluboch. Napríklad v Bratislave bol filmový klub Mladosť, kde sa vlastne tá kolekcia filmov zo 60. rokov dala vidieť každý rok takmer celá. Je pravda, že niektoré snímky boli trezorové, ale mnohé z nich boli dostupné. Ja som napríklad vyrastal v Žiline, kde bol vysokoškolský klub, v ktorom študenti skoro každý rok púšťali zo šestnástky Formanove filmy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite