Nad cenou, akú som zaplatil za podporu vojny v Iraku, som hlbšie nerozmýšľal. Jednak je mi jasné, že sa to nedá odmerať, jednak – a to je podstatné – Irak bol a je pre mňa vecou vernosti hodnotám a vecou princípu, nie kalkulácie.
Tak, ako kvôli hodnotám a z princípu som presadzoval reformy, ako z princípu som išiel medzi zdravotníckych odborárov a zniesol som hádzanie ich plášťov, tak, ako z princípu sme prispeli k pádu Miloševičovho režimu vo vtedajšej Juhoslávii, tak, ako z princípu som sa postavil na stranu Belehradu v otázke štatútu Kosova, rovnako z princípu a aktívne som sa postavil na stranu spojencov v irackej operácii. Bol som presvedčený a som presvedčený, že voči bujnejúcemu medzinárodnému terorizmu sa medzinárodné demokratické spoločenstvo nemohlo postaviť inak. Myslím, že každým dňom je jasnejšie, že mierumilovní obyvatelia Iraku získavajú prevahu, aj keď v bolestnom zápase. Pokojný, mierumilovný Irak má pre vývoj v regióne, ale aj z globálneho hľadiska nesmierny význam.
A aký to malo dopad na moje vzťahy s partnermi v EÚ? Skôr pozitívny. Našli sa síce jedinci, ktorí smiernym úškrnom zdvihli obočie (načo sa do toho montuješ, na tom skôr politicky prerobíš...), našiel sa aj jeden-dvaja, ktorí ma „upozornili“, že v Európe by sme mali ťahať za jeden povraz a že EÚ by mala byť pre Slovensko bližšie ako USA, ale s tými som si ľahko poradil. Nikto sa neodvážil ma otvorene kritizovať. Skôr ja som otvorene kritizoval vedúcich predstaviteľov EÚ, že strkajú hlavu do piesku. Že volajú po jednote EÚ, ale boja sa otvoriť túto tému na Európskej rade, nevedia alebo sa boja vytvoriť platformu, na ktorej by sa dalo argumentovať a postoje zlaďovať. Náš pevný postoj v tejto citlivej oblasti prispel k tomu, že som sa veľmi zblížil so skvelými lídrami ako J. M. Aznar, T. Blair, A. F. Rasmussen či A. Kwasniewski. Myslím si, že aj náš pevný, smelý a otvorený postoj v irackej operácii prispel k tomu, že reputácia a autorita Slovenska významne vzrástli. Aj preto som si mohol neskôr dovoliť predložiť konkrétnu nomináciu na predsedu Európskej komisie, na pozvanie Chorvátska začať rokovania o vstupe do EÚ, preto sa Bratislava stala vo februári 2005 miestom summitu prezidentov Spojených štátov amerických a Ruska, a aj preto sme dokázali prispieť k hľadaniu dohody pri rokovaniach o rozpočte EÚ na roky 2007 – 2013, z ktorého dnes môže profitovať aj Slovensko.
Autor bol v rokoch 1998 – 2006 predseda vlády SR
Tak, ako kvôli hodnotám a z princípu som presadzoval reformy, ako z princípu som išiel medzi zdravotníckych odborárov a zniesol som hádzanie ich plášťov, tak, ako z princípu sme prispeli k pádu Miloševičovho režimu vo vtedajšej Juhoslávii, tak, ako z princípu som sa postavil na stranu Belehradu v otázke štatútu Kosova, rovnako z princípu a aktívne som sa postavil na stranu spojencov v irackej operácii. Bol som presvedčený a som presvedčený, že voči bujnejúcemu medzinárodnému terorizmu sa medzinárodné demokratické spoločenstvo nemohlo postaviť inak. Myslím, že každým dňom je jasnejšie, že mierumilovní obyvatelia Iraku získavajú prevahu, aj keď v bolestnom zápase. Pokojný, mierumilovný Irak má pre vývoj v regióne, ale aj z globálneho hľadiska nesmierny význam.
A aký to malo dopad na moje vzťahy s partnermi v EÚ? Skôr pozitívny. Našli sa síce jedinci, ktorí smiernym úškrnom zdvihli obočie (načo sa do toho montuješ, na tom skôr politicky prerobíš...), našiel sa aj jeden-dvaja, ktorí ma „upozornili“, že v Európe by sme mali ťahať za jeden povraz a že EÚ by mala byť pre Slovensko bližšie ako USA, ale s tými som si ľahko poradil. Nikto sa neodvážil ma otvorene kritizovať. Skôr ja som otvorene kritizoval vedúcich predstaviteľov EÚ, že strkajú hlavu do piesku. Že volajú po jednote EÚ, ale boja sa otvoriť túto tému na Európskej rade, nevedia alebo sa boja vytvoriť platformu, na ktorej by sa dalo argumentovať a postoje zlaďovať. Náš pevný postoj v tejto citlivej oblasti prispel k tomu, že som sa veľmi zblížil so skvelými lídrami ako J. M. Aznar, T. Blair, A. F. Rasmussen či A. Kwasniewski. Myslím si, že aj náš pevný, smelý a otvorený postoj v irackej operácii prispel k tomu, že reputácia a autorita Slovenska významne vzrástli. Aj preto som si mohol neskôr dovoliť predložiť konkrétnu nomináciu na predsedu Európskej komisie, na pozvanie Chorvátska začať rokovania o vstupe do EÚ, preto sa Bratislava stala vo februári 2005 miestom summitu prezidentov Spojených štátov amerických a Ruska, a aj preto sme dokázali prispieť k hľadaniu dohody pri rokovaniach o rozpočte EÚ na roky 2007 – 2013, z ktorého dnes môže profitovať aj Slovensko.
Autor bol v rokoch 1998 – 2006 predseda vlády SR
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.