Rok 2008 na Slovensku bol v znamení veľkých lži. Vládni politici klamali o bývalých reformách, maďarskej hrozbe a sociálnej povahe „ich“ štátu, opozícia klamala o svojej bývalej čistote a dnešnej sile. A všetci spolu tárali o boji proti korupcii.
Ani v roku 2008 sme sa pritom nedozvedeli, prečo v kauze Cervanová súdy obchádzajú dôkazy, kto uniesol Kováča mladšieho, kto všetko tu podvodne privatizoval, z čoho je bohatý Slota, kde sa vzala Elektra a za čo bývalí podnikatelia z HZDS podporujú Smer. Nevieme stále ani dôvod, pre ktorý sa za Dzurindu predražilo Branisko, prečo bol Palacka proti tretiemu operátorovi a za čo sa tu nedávno kupovali poslanci. Ani Tipos, nástenkové tendre a eurodotácie nepoznajú slušný verdikt. Nevieme ho vyniesť už devätnásty rok.
Nevieme, lebo nechceme vedieť. Máme príliš veľa vychytralých politikov, veľmi zlé súdy, lenivú elitu, povrchné médiá a naivných voličov. Ale nevieme to najmä preto, že je tu príliš málo ľudí s odvahou povedať pravdu.
Ale aj takí tu sú.
Roman Kvasnica je pôvodne prokurátor, ešte z čias komunizmu, teda žiaden disident. Po roku 1989 sa stal advokátom. Povolanie ako každé, len trochu viac pokušení. Mnohí advokáti sú schopní všetkého, majú konexie a nemajú svedomie, takže vysekajú z problémov pokojne aj mafiána a vraha. Aj cestou čiernych peňazí. Málokedy sa stane, že advokát prekročí svoju rolu a postaví sa celou svojou osobnosťou na stranu spravodlivosti. A to bez ohľadu na stratený zisk či zmarené zákazky. Roman Kvasnica to urobil.
Keď prebral zastupovanie Hedvigu Malinovej, bol už úspešným advokátom, ktorý vyhral v mnohých ťažkých sporoch. Nepotreboval sa už zviditeľňovať a nepotreboval si robiť nepriateľov. Dnes ich má vo veľkej časti verejnosti, medzi politikmi, vyšetrovateľmi, na prokuratúre (a bude ich mať aj na súdoch). Postavil sa totiž celou svojou osobnosťou na stranu mladého dievčaťa, ktorému ublížili nielen dvaja násilníci, ale ochotne aj celý tento štát. Celý rok sme sledovali tohto piešťanského advokáta, ako týždeň čo týždeň prichádza na nekonečné vypočutia na prokuratúre, ako tam neúnavne kladie základné otázky, ako odhaľuje pochybenie vyšetrovania a ako stále znovu všetkým vysvetľuje, čo sa naozaj stalo. Hovoril o tom aj verejne – v lete na Pohode, v zime na pripomienke 17. novembra 1989 v bratislavskom PKO. A nespočetne v médiách. Málokto vie, koľko času a energie ho to stálo.
Jozef Hašto je psychiater. Poznáme ho ako veľmi citlivého a milého človeka, vždy ochotného načúvať a pomôcť. Keď začal pomáhať Hedvige Malinovej liečiť jej vnútorné rany, málokto tušil, aký bojovník sa z neho stane. Je to rovnaký príbeh – Jozef Hašto sa celou svojou osobnosťou postavil na stranu spravodlivosti. Aj on už bol v čase útoku na Hedvigu Malinovú renomovaný profesionál, ani on si už nepotreboval robiť meno. A ani problémy, ktorým dnes čelí v práci aj v súkromí. Nepotreboval ohrozovať svoje miesto v štátnej nemocnici, ani nepotreboval dostávať vulgárne anonymy a vyhrážanie sa násilím. Lenže ani on nedbal na problémy, keď videl, že sa tu ubližuje mladému človeku. Málokto vie, koľko ho to stálo vnútorného pokoja a síl.
Roman Kvasnica a Jozef Hašto ukázali, kde leží cesta k lepšiemu Slovensku. Podľa .týždňa sú domácimi Osobnosťami roka 2008.
Ani v roku 2008 sme sa pritom nedozvedeli, prečo v kauze Cervanová súdy obchádzajú dôkazy, kto uniesol Kováča mladšieho, kto všetko tu podvodne privatizoval, z čoho je bohatý Slota, kde sa vzala Elektra a za čo bývalí podnikatelia z HZDS podporujú Smer. Nevieme stále ani dôvod, pre ktorý sa za Dzurindu predražilo Branisko, prečo bol Palacka proti tretiemu operátorovi a za čo sa tu nedávno kupovali poslanci. Ani Tipos, nástenkové tendre a eurodotácie nepoznajú slušný verdikt. Nevieme ho vyniesť už devätnásty rok.
Nevieme, lebo nechceme vedieť. Máme príliš veľa vychytralých politikov, veľmi zlé súdy, lenivú elitu, povrchné médiá a naivných voličov. Ale nevieme to najmä preto, že je tu príliš málo ľudí s odvahou povedať pravdu.
Ale aj takí tu sú.
Roman Kvasnica je pôvodne prokurátor, ešte z čias komunizmu, teda žiaden disident. Po roku 1989 sa stal advokátom. Povolanie ako každé, len trochu viac pokušení. Mnohí advokáti sú schopní všetkého, majú konexie a nemajú svedomie, takže vysekajú z problémov pokojne aj mafiána a vraha. Aj cestou čiernych peňazí. Málokedy sa stane, že advokát prekročí svoju rolu a postaví sa celou svojou osobnosťou na stranu spravodlivosti. A to bez ohľadu na stratený zisk či zmarené zákazky. Roman Kvasnica to urobil.
Keď prebral zastupovanie Hedvigu Malinovej, bol už úspešným advokátom, ktorý vyhral v mnohých ťažkých sporoch. Nepotreboval sa už zviditeľňovať a nepotreboval si robiť nepriateľov. Dnes ich má vo veľkej časti verejnosti, medzi politikmi, vyšetrovateľmi, na prokuratúre (a bude ich mať aj na súdoch). Postavil sa totiž celou svojou osobnosťou na stranu mladého dievčaťa, ktorému ublížili nielen dvaja násilníci, ale ochotne aj celý tento štát. Celý rok sme sledovali tohto piešťanského advokáta, ako týždeň čo týždeň prichádza na nekonečné vypočutia na prokuratúre, ako tam neúnavne kladie základné otázky, ako odhaľuje pochybenie vyšetrovania a ako stále znovu všetkým vysvetľuje, čo sa naozaj stalo. Hovoril o tom aj verejne – v lete na Pohode, v zime na pripomienke 17. novembra 1989 v bratislavskom PKO. A nespočetne v médiách. Málokto vie, koľko času a energie ho to stálo.
Jozef Hašto je psychiater. Poznáme ho ako veľmi citlivého a milého človeka, vždy ochotného načúvať a pomôcť. Keď začal pomáhať Hedvige Malinovej liečiť jej vnútorné rany, málokto tušil, aký bojovník sa z neho stane. Je to rovnaký príbeh – Jozef Hašto sa celou svojou osobnosťou postavil na stranu spravodlivosti. Aj on už bol v čase útoku na Hedvigu Malinovú renomovaný profesionál, ani on si už nepotreboval robiť meno. A ani problémy, ktorým dnes čelí v práci aj v súkromí. Nepotreboval ohrozovať svoje miesto v štátnej nemocnici, ani nepotreboval dostávať vulgárne anonymy a vyhrážanie sa násilím. Lenže ani on nedbal na problémy, keď videl, že sa tu ubližuje mladému človeku. Málokto vie, koľko ho to stálo vnútorného pokoja a síl.
Roman Kvasnica a Jozef Hašto ukázali, kde leží cesta k lepšiemu Slovensku. Podľa .týždňa sú domácimi Osobnosťami roka 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.