25 miliárd amerických dolárov je suma, o ktorú sa u americkej vlády v posledných dňoch s neuveriteľnou naliehavosťou uchádzali manažmenty troch najväčších amerických automobiliek – General Motors, Ford a Chrysler. Rozhodnutie o „záchrannom balíčku“ sa nerodí ľahko, aj keď je takmer isté, že pomoc napokon v nejakej podobe dostanú. Pri všetkej láske k americkým autám je tu však niekoľko veľkých problémov. Šéfovia najväčšej automobilky GM tvrdia, že ich hotovosť vystačí ešte na pár týždňov a potom – ak nepríde vládna pomoc – bude koniec. S ďalšími dvoma – Fordom a Chryslerom – je to vraj podobne.
Zástancovia vládneho balíčka tvrdia, že pokles dopytu je len cyklický, že po prechodnom poklese rastu ekonomiky opäť príde oživenie, a preto by bolo nezodpovedné a spoločensky veľmi nákladné riskovať tri milióny stratených pracovných miest. Odporcovia však hovoria, že problémy automobiliek sú do veľkej miery dôsledkom ich neschopnosti prispôsobiť sa novým podmienkam – napríklad potrebe vyrábať oveľa úspornejšie autá – a že práve tieto automobilky už niekoľkokrát oddialili sprísnenie limitov na spotrebu a aj dnes vyrábajú autá so spotrebou, akú by v Európe nijaký zákazník neakceptoval. Ďalším problémom je posilnenie zlého precedensu (už aj tak vytvoreného pri intervenciách na finančných trhoch). Jednak na americký balíček môžu reagovať podobným aj Nemci či Francúzi, a potom budeme musieť možno aj my, pretože inak by zahraničné automobilky mohli redukovať výrobu práve tu. A potom – to naozaj každé odvetvie, ktoré sa z akýchkoľvek dôvodov dostane do problémov, budú odteraz zachraňovať daňoví poplatníci? Pre americkú ekonomiku nie je tých 25 miliárd dolárov až tak veľa, ale ak ani teraz nedostane trh (každodenné rozhodnutia zákazníkov) šancu očistiť sa od všetkého, čo nefunguje tak ako má a začať odznova s niečím, čo ľudia naozaj chcú, cena všetkých týchto „záchranných operácií“ bude v skutočnosti oveľa vyššia.
Zástancovia vládneho balíčka tvrdia, že pokles dopytu je len cyklický, že po prechodnom poklese rastu ekonomiky opäť príde oživenie, a preto by bolo nezodpovedné a spoločensky veľmi nákladné riskovať tri milióny stratených pracovných miest. Odporcovia však hovoria, že problémy automobiliek sú do veľkej miery dôsledkom ich neschopnosti prispôsobiť sa novým podmienkam – napríklad potrebe vyrábať oveľa úspornejšie autá – a že práve tieto automobilky už niekoľkokrát oddialili sprísnenie limitov na spotrebu a aj dnes vyrábajú autá so spotrebou, akú by v Európe nijaký zákazník neakceptoval. Ďalším problémom je posilnenie zlého precedensu (už aj tak vytvoreného pri intervenciách na finančných trhoch). Jednak na americký balíček môžu reagovať podobným aj Nemci či Francúzi, a potom budeme musieť možno aj my, pretože inak by zahraničné automobilky mohli redukovať výrobu práve tu. A potom – to naozaj každé odvetvie, ktoré sa z akýchkoľvek dôvodov dostane do problémov, budú odteraz zachraňovať daňoví poplatníci? Pre americkú ekonomiku nie je tých 25 miliárd dolárov až tak veľa, ale ak ani teraz nedostane trh (každodenné rozhodnutia zákazníkov) šancu očistiť sa od všetkého, čo nefunguje tak ako má a začať odznova s niečím, čo ľudia naozaj chcú, cena všetkých týchto „záchranných operácií“ bude v skutočnosti oveľa vyššia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.