na slovenský knižný trh ste priniesli špecifickú poľskú reportáž, ktorá sa doslova nachádza až na hranici literárneho textu. To vás na tom oslovilo?
Juraj Koudela: Reportážna literatúra má dva základné atribúty. Prvý je spoločný s prácou novinára. Jednoducho, text sa musí zakladať na faktoch. Keď Janet Cooke napísala článok Jimmy’s World o chlapcovi závislom od heroínu, dostala zaň Pulitzerovu cenu. Potom sa prišlo na to, že si celý príbeh vymyslela, a cenu musela vrátiť. Naďalej to bol síce výborný text, no už to nebola literatúra faktu. Druhým atribútom je to, že sa tu používajú aj jazykové prostriedky, ktoré sú výsadou beletrie. Reportážna literatúra musí pôsobiť dojmom, že je detektívkou bez fikcie.
na to, aby sa však kniha čítala ľahko, nestačí len pútavý štýl, ale aj formát knihy. Na tom si dávate záležať.
Filip Ostrowski: To áno. No keďže sme v knižnom svete nováčikovia, nechali sme si poradiť odborníkmi. Napríklad o to, ako naše knihy vyzerajú, sa stará Pavlína Morháčová. My sme chceli len to, aby šlo o vreckový formát bez pevnej väzby. Predstavovali sme si knihu, ktorá bude na pohľad drsná a bude zrejmé, že vychádza z novinárskeho textu. A Pavlína sa do tých predstáv trafila presne.
ale keď si niekto vezme vaše knihy do rúk, môže sa mu zdať, že šetríte a balíte ich do kartónu.
J. K.: Keď sme jednému z našich autorov ukázali, ako vyzerá jeho kniha v slovenčine, povedal: „No, takto sa robia lacné knihy.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.