Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako Boh oslovil intelektuála

.michal Magušin .časopis .kultúra

Spisovateľ Clive Staples Lewis prešiel od ľudovej zbožnosti cez ateizmus až po stretnutie s osobným Bohom cez záblesky nezvyčajnej túžby. Nazval ju jednoducho: radosť.

Ako Boh oslovil intelektuála everett collection/profimedia Spisovateľ C. S. Lewis začiatkom 60. rokov minulého storočia.

prvýkrát sa to stalo, keď bol ešte malý chlapec. Žil so svojím starším bratom a otcom uprostred pahorkov severoírskeho vidieka. Stál pri rozkvitnutom kríku ríbezlí a v mysli sa mu vynorila spomienka na jeden okamih: Jeho brat priniesol do miestnosti, kde sa hrávali, vrchnák z plechovky na keksy, pokrytý machom, vetvičkami a kvetmi. Imitácia záhrady, iba taká hračka. Táto spomienka však vtedy pri ríbezľovom kríku v Lewisovi vyvolala to, čo nazval „nesmiernou blaženosťou“. Bolo to ako rozliatie emócie, silná túžba, ktorá po chvíli zmizla a svet sa stal zas obyčajný. Ale tá túžba už v ňom ostala.

Druhýkrát sa to prihodilo vtedy, keď sa pri čítaní Nutkina od Beatrix Potterovej nečakane – nech to znie akokoľvek čudne – zamiloval do jesene. Neznámy pocit, neporovnateľný s inými pôžitkami, prichádzal opakovane pri čítaní poézie, veršov Lonfellowovej Ságy o kráľovi Olafovi: „Začul som hlas, ktorý reval, / Balder Prekrásny / je mŕtvy, je mŕtvy.“

„Vanie jemný vietor a niečo voňavé ako Lewisova radosť ho chytí za srdce a ono chce objať všetko, čo existuje.“

A tak túto neutíchajúcu túžbu nazval Lewis radosťou. Nie je ani šťastím, ani potešením. Jej kvalitu by dokázali aspoň obmedzene, no zato paradoxne opísať výrazy ako nešťastie či žiaľ. Nevymenil by ju však ani za všetky svetské potešenia dohromady a chcel by ju pocítiť znova.

hlboko a intímne

Takto vyzerá zvláštny začiatok unikátneho príbehu, v ktorom vystupujú osobné dojmy, spomienkové zákutia a niekoľko vrúcnych vrcholov. C. S. Lewis ich spísal s cieľom priblížiť čitateľovi svoju cestu ku Kristovi. Tri minipríbehy stretnutia s podivnou radosťou, ktorá sa líši od iných radostí, mali – ako autor v úvode úprimne priznáva – okamžite odradiť tých, ktorým tento typ príbehov nesedí a nenadchýna ich. Je to oprávnené varovanie. Napísať autobiografiu či vyznania založené na banálne znejúcich historkách s čímsi ťažko uchopiteľným, no predsa hlboko zapamätaným, si vyžaduje predpoklad, že čitateľ sa vie s tou zvláštnou radosťou nejako stotožniť. Sám za seba môžem potvrdiť, že trafil do čierneho.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite