ako sa mladá žena z východného Slovenska dostane na medicínsku loď v Afrike?
Pochádzam z obyčajnej veriacej evanjelickej rodiny z dedinky Soľ v okrese Vranov nad Topľou. Bola som väčšinou dobré poslušné dievča, no mala som aj divokejšie sny. Jeden z tých detských snov bol ísť do Afriky na misiu a druhý plaviť sa na zaoceánskej lodi. Bolo to také uletené, že som o tom radšej ani nikomu nehovorila.
ale tieto sny sa napokon zrealizovali. Akým spôsobom sa vám to podarilo?
Vyštudovala som ekonómiu a pár rokov po škole som odišla do Španielska ako aupairka. Chcela som ísť do zahraničia, v čom asi tiež zohrávala rolu nejaká dobrodružná črta mojej povahy. V Malage som chodila do evanjelikálneho zboru, ktorý navštevovali po anglicky hovoriaci cudzinci. A raz tam zavítali ľudia z organizácie Mercy Ships, pre ktorú teraz pracujem. Ten cyklus bol vtedy taký, že loď mali pol roka v Afrike na misii a pol roka v Európe za účelom údržby či propagačných akcií na zháňanie peňazí a dobrovoľníkov. Pozvali nás vtedy do prístavu na loď. Tak som sa išla pozrieť.
„Miestni nám rozprávali, že keď ich bolí zub, lejú si doň kyselinu z autobatérie, aby bolesť umŕtvili. V Afrike veľa ľudí žije dlho s najrôznejšími bolesťami a bez odbornej pomoci.“
urobilo to na vás dojem?
Hovorila som si v duchu: Pane Bože, to je také dva v jednom – aj loď, aj Afrika. (Smiech.) Trvalo ďalšie štyri roky, kým som sa na tú loď dostala. V každom prípade to bolo nájdenie čohosi, čo zapadlo do sna z mladosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.