Emmanuel Carrere, oceňovaná hviezda francúzskej literatúry, napísal knihu s názvom Ruský román. Text silno autobiografický, umne skonštruovaný, variujúci autorovu obsedantnú tému hľadania človečej identity, pohybujúcu sa často na pokraji toho, čo bežne považujeme za bežné.
Na začiatok dôležité upozornenie pre čitateľov: Kým sa pustíte do Ruského románu – a bez obáv sa doň pustite – nečítajte si ani záložku knihy, ani internetové či printové (cyklicky sa všade do nemoty opakujúce) noticky. Hneď ich prvá či nanajvýš druhá veta vám totiž prezradí dôležitý zvrat v románovom deji, fakt, ktorý sa v knihe dozviete približne na dvesto dvadsiatej strane z dvesto päťdesiatich. Pripravili by ste sa o rozuzlenie jedného z ústredných zamotaných motívov Carrerovho opusu. (Na to, že recenzenti istým spôsobom podrazia čitateľovi nohy, keď mu vopred prezradia aj veci, ktoré si už potom nemôže v plnej miere vychutnať s knihou v ruke, sme si už museli voľky-nevoľky zvyknúť. Ale že to spraví vydavateľ priamo na záložke a svojej internetovej stránke – to je zarážajúce.)
Emmanuel Carr?re sa narodil v roku 1957 v Paríži pani Hélene Carrere d´Encausse, historičke zaoberajúcej sa dejinami Ruska, členke Francúzskej akadémie, jednej z najprestížnejších francúzskych inštitúcií, ktorej členmi od roku 1634 (keď ju pomáhal zakladať kardinál Richelieu) je 710 slávnych osobností (napríklad Montesquieu, Voltaire, Hugo, de Musset, Pasteur, Bergson, Cocteau, Lévi-Strauss, Cousteau, Robbe-Grillet), z toho iba päť žien. Emmanuel Carrere vyštudoval politológiu v Paríži, píše beletriu i literatúru faktu, scenáre, režíruje. Niektoré z jeho románov sa stali predlohou na filmové spracovania.
S Carrerom sa ocitáme na hraniciach ilúzie a reality, jeho postavy obklopujú nepríjemné duševné stavy, podozrievanie, klamanie, nenachádzanie podstaty, zločin, bezradnosť, neschopnosť prekročiť vlastný rubikon. V románe La Moustache (Fúzy) si hlavný hrdina oholí fúzy. Na jeho prekvapenie si túto – podľa neho veľmi významnú – zmenu nikto nevšimne. Naopak, všetci tvrdia, že fúzy nikdy nenosil. Hlboká emocionálna neistota hrdinu a podozrenie zo spiknutia je na svete a naberá na obrátkach. V knihe Protivník (Ikar, 2004) Carr?re literárne spracoval skutočnú udalosť, čo v 90. rokoch minulého storočia vyrazila Francúzom dych: Jean-Claude Romand, notorický klamár, podvodník a zlodej, zabil svoju ženu, dve malé deti, rodičov a sám sa pokúsil o samovraždu. Vyšetrovanie prípadu bolo rovnako šokujúce ako brutálny zločin. Vyšlo totiž najavo, že páchateľ pätnásť rokov luhal svojej žene, rodine a priateľom o tom, že je lekár, že veľa cestuje po odborných kongresoch. Pritom sa stále iba schovával a okrádal blízkych.
Klamstvo na pomedzí mystifikácie či mystifikácia na pomedzí lži. Carrera baví prevracať túto dvojicu a obzerať si ju z mnohých strán. V Protivníkovi je aj takáto veta: „Klamstvo normálne slúži na to, aby zakrylo pravdu, niečo, povedzme, hanebné, ale skutočné, ... ale jeho klamstvo nezakrývalo nič." Aj v Ruskom románe sa mnohotvárne zavádza, zatĺka, budí dojem a realita sa bohapusto berie do vlastných rúk.
Hrdinom i rozprávačom Carrerovho Ruského románu je Emmanuel Carrere. Na začiatku cestuje s malým filmovým štábom ďaleko na východ Ruska, do mestečka Koteľnič, aby nakrútil reportáž o maďarskom vojnovom zajatcovi, čo päťdesiattri rokov strávil v miestnej psychiatrickej liečebni. V Paríži Emmanuel zanecháva milenku Sophie (neskôr bude ich vzťah vystavený mnohým radostným i nešťastným zásahom); slávnu matku (osud jej gruzínskeho otca je zahalený nepríjemným tajomnom), intelektuálnych priateľov (medzi ktorých Sophie neveľmi zapadá). V Koteľniči nachádza Sašu-prekladateľa, Sašu-fízla, Aňu, čo rozpráva plynule po francúzsky, a... Rusko (ako z románu o neprikrášlenej realite).
Emmanuel Carrere: Ruský román. Preklad Ivana Dobrakovová, Vydavateľstvo Albert Marenčin PT 2008.
Na začiatok dôležité upozornenie pre čitateľov: Kým sa pustíte do Ruského románu – a bez obáv sa doň pustite – nečítajte si ani záložku knihy, ani internetové či printové (cyklicky sa všade do nemoty opakujúce) noticky. Hneď ich prvá či nanajvýš druhá veta vám totiž prezradí dôležitý zvrat v románovom deji, fakt, ktorý sa v knihe dozviete približne na dvesto dvadsiatej strane z dvesto päťdesiatich. Pripravili by ste sa o rozuzlenie jedného z ústredných zamotaných motívov Carrerovho opusu. (Na to, že recenzenti istým spôsobom podrazia čitateľovi nohy, keď mu vopred prezradia aj veci, ktoré si už potom nemôže v plnej miere vychutnať s knihou v ruke, sme si už museli voľky-nevoľky zvyknúť. Ale že to spraví vydavateľ priamo na záložke a svojej internetovej stránke – to je zarážajúce.)
Emmanuel Carr?re sa narodil v roku 1957 v Paríži pani Hélene Carrere d´Encausse, historičke zaoberajúcej sa dejinami Ruska, členke Francúzskej akadémie, jednej z najprestížnejších francúzskych inštitúcií, ktorej členmi od roku 1634 (keď ju pomáhal zakladať kardinál Richelieu) je 710 slávnych osobností (napríklad Montesquieu, Voltaire, Hugo, de Musset, Pasteur, Bergson, Cocteau, Lévi-Strauss, Cousteau, Robbe-Grillet), z toho iba päť žien. Emmanuel Carrere vyštudoval politológiu v Paríži, píše beletriu i literatúru faktu, scenáre, režíruje. Niektoré z jeho románov sa stali predlohou na filmové spracovania.
S Carrerom sa ocitáme na hraniciach ilúzie a reality, jeho postavy obklopujú nepríjemné duševné stavy, podozrievanie, klamanie, nenachádzanie podstaty, zločin, bezradnosť, neschopnosť prekročiť vlastný rubikon. V románe La Moustache (Fúzy) si hlavný hrdina oholí fúzy. Na jeho prekvapenie si túto – podľa neho veľmi významnú – zmenu nikto nevšimne. Naopak, všetci tvrdia, že fúzy nikdy nenosil. Hlboká emocionálna neistota hrdinu a podozrenie zo spiknutia je na svete a naberá na obrátkach. V knihe Protivník (Ikar, 2004) Carr?re literárne spracoval skutočnú udalosť, čo v 90. rokoch minulého storočia vyrazila Francúzom dych: Jean-Claude Romand, notorický klamár, podvodník a zlodej, zabil svoju ženu, dve malé deti, rodičov a sám sa pokúsil o samovraždu. Vyšetrovanie prípadu bolo rovnako šokujúce ako brutálny zločin. Vyšlo totiž najavo, že páchateľ pätnásť rokov luhal svojej žene, rodine a priateľom o tom, že je lekár, že veľa cestuje po odborných kongresoch. Pritom sa stále iba schovával a okrádal blízkych.
Klamstvo na pomedzí mystifikácie či mystifikácia na pomedzí lži. Carrera baví prevracať túto dvojicu a obzerať si ju z mnohých strán. V Protivníkovi je aj takáto veta: „Klamstvo normálne slúži na to, aby zakrylo pravdu, niečo, povedzme, hanebné, ale skutočné, ... ale jeho klamstvo nezakrývalo nič." Aj v Ruskom románe sa mnohotvárne zavádza, zatĺka, budí dojem a realita sa bohapusto berie do vlastných rúk.
Hrdinom i rozprávačom Carrerovho Ruského románu je Emmanuel Carrere. Na začiatku cestuje s malým filmovým štábom ďaleko na východ Ruska, do mestečka Koteľnič, aby nakrútil reportáž o maďarskom vojnovom zajatcovi, čo päťdesiattri rokov strávil v miestnej psychiatrickej liečebni. V Paríži Emmanuel zanecháva milenku Sophie (neskôr bude ich vzťah vystavený mnohým radostným i nešťastným zásahom); slávnu matku (osud jej gruzínskeho otca je zahalený nepríjemným tajomnom), intelektuálnych priateľov (medzi ktorých Sophie neveľmi zapadá). V Koteľniči nachádza Sašu-prekladateľa, Sašu-fízla, Aňu, čo rozpráva plynule po francúzsky, a... Rusko (ako z románu o neprikrášlenej realite).
Emmanuel Carrere: Ruský román. Preklad Ivana Dobrakovová, Vydavateľstvo Albert Marenčin PT 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.