aby sme boli korektní, Ivan Mikloš nespája nový, široko medializovaný projekt think-tanku MESA10 so svojím návratom do politiky. On len na otázky týkajúce sa tohto návratu odpovedá rôznymi variáciami na svoju obľúbenú múdrosť „nikdy nehovor nikdy“, ktorá je zhruba rovnako hlboká ako iná medzi politikmi obľúbená múdrosť „nikdy nehovor nič“. A práve nič je asi tak všetko, čo sme sa zatiaľ dozvedeli. Skúsme si to nič zhrnúť.
Podobne ako v prípade projektu ministra Plavčana ide opäť raz o najväčšiu reformu slovenského školstva (obidva projekty sú dokonca vraj aj personálne prepojené cez niektorých externých poradcov). Na rozdiel od predchádzajúcich reforiem, ktoré podľa Mikloša vždy len plátali aktuálne problémy a pripravovali sa v horizonte mesiacov (čo je nepravdivé a nepoctivé tvrdenie), táto reforma sa má uskutočniť v horizonte rokov až desaťročí. A jej príprava má byť podložená množstvom analýz. To je z hľadiska think-tanku celkom prirodzený prístup. Think-tank sa snaží robiť to, čo robiť vie – thinkovať a tankovať. Otázka je, či je toto čas na dlhé, široké a bystrozraké analýzy.
nijaký ťah na bránku
Ak niekto začne analyzovať neutešený stav nášho školstva dvadsaťsedem rokov po Novembri, asi trochu mešká. Ak sa pritom tvári, že začína prakticky na zelenej lúke, asi mu trochu chýba pokora. Ak uvedie prezentáciu projektu slovami, že nechce, aby to bolo celé len o platoch učiteľov, asi nemá celkom správny cit pre to, čo sú skutočné a aktuálne problémy. Ak je to zároveň posledný raz, čo tieto platy spomenie, asi by mal trochu porozmýšľať o význame slova cynizmus.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.