práve táto drapľavá hviezdica obsahuje kyselinu šikimovú, ktorá sa používa na výrobu zložky protichrípkových liečiv s názvom oseltamivir. Dokonca väčšina jej úrody, v pestovaní vyniká predovšetkým Čína, putuje presne na tento účel. Zozbiera sa zo stromov, ktoré rastú v subtropickom a tropickom pásme a putuje do laboratórií, kde sa z nej extrahuje v náročnom, rok trvajúcom procese táto čudne znejúca substancia.
Okrem toho sa potom badián distribuuje na trhy s korením, pretože najmä v Ázii ide o nezastupiteľnú časť rôznych koreninových zmesí. V Číne ho nájdeme pomletý v notoricky známom prášku piatich korení, kde si pekne hrkúta s klinčekmi, škoricou, sečuánskym korením a feniklovými semiačkami, v Indii si zas lebedí ako súčasť garam masaly, ktorej u nás nesprávne hovoríme karí korenie a jeho chuť sa vďaka neúmernému podielu lacnej kurkumy značne od pravej garam masaly líši. Bez sladkého a voňavého badiánu by však určite utrpela nielen indická a čínska kuchyňa, ale aj indonézska, dokonca aj kuchyňa Blízkeho východu či Afriky. Vo Vietname by napríklad začali bedákať niektorí fajnšmekri, čo ho pridávajú do legendárneho hovädzieho vývaru Pho.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.