Nová vlna gitaroviek už dávno nie je novou a našťastie už nemá ani charakter vlny. Prežilo len to, čo bolo postavené na talente schopnom súkať pesničku za pesničkou.
Okrem známejších Kaiser Chiefs, Franz Ferdinand a Arctic Monkeys tu samozrejme funguje/fungovalo aj niekoľko menej známych, ale o to dôležitejších mien. Doherty nebral len drogy. Spolu s Baratom mali The Libertines. Trojičky Jarmanovci stále obhospodarujú The Cribs a iní bratia — Barry (spev, gitara) a Dave (bicie) zas The Futureheads.
Priezvisko je Hyde, mesto Sunderland, tí dvaja ďalší sú Millard (gitara, vokály) a Jaff (basa, vokály). Názov The Futureheads majú od Flaming Lips a ich albumu Hit To Death In The Future Head z roku 1992. Doposiaľ majú na konte tri albumy, rovnaký počet limitovaných EP-čiek a preslávili sa hlavne vydareným coverom Hounds of Love, pôvodne od Kate Bush, ktorá spolu s The Jam patrí k najbadateľnejším inšpiráciám.
Začalo sa to v roku 2000, keď sa všetci zúčastnili na projekte, ktorý mal zamerať pozornosť mladých ľudí skôr na hudbu ako na vytváranie práce pre mestské služby v Sunderlande. Trvalo ďalšie štyri roky, kým popularita prerástla hradby domova a Futureheads sa podarilo podpísať kontrakt s 679 Recordings.
Rovnomenný debut uzrel svetlo sveta 12. júla 2004 a okrem spomínaného coveru Hounds Of Love zadefinoval zvuk anglickej štvorice ako zmes postpunkových gitár, vokálov ako Beach Boys a jednoduchých chytľavých melódii. V tom čase to v podstate nebolo nič výnimočné, ale naliehavosť Barryho spevu spolu s krásnym akcentom a priamočiarymi aranžmá dávali celému albumu štatút gitarovej trvácnosti a rovnako sa zvyklo hovoriť aj o The Futureheads samotných. Singel Decent Days And Nights sa dal okrem iného počuť aj v hrách Burnout 3 a Rugby 2005 na PS2. Odmenou pre kapelu bolo spoločné turné s Pixies, Foo Fighters či Snow Patrol a fanúšikovia dostali darček v podobe výbornej EP-čky Area. Hviezda The Futureheads vyletela, začala naplno žiariť. To, že hlasy neprajníkov hlásajúce skorý úpadok sa o pár rokov ukázali ako pravdivé, v tom čase zatiaľ nikomu neprekážalo.
Ešte pre vydaním dvojky News and Tributes (29. mája 2006) to nevyzeralo vôbec zle. Singel Skip To The End, ktorý jej predchádzal, patrí jednoznačne k zlatému fondu celej tejto škatuľky. Horšie to však bolo s ostatkom albumu. Nemastné-neslané melódie, pripomínajúce všetko iné, len nie Futureheads, nezabodovali ani u fanúšikov, nieto ešte u kritiky. Situácia dospela až k stavu ukončenia spolupráce zo strany vydavateľstva 679 Recordings a ako neskôr členovia samotní priznali, kapela bola kúsok od rozpadu.
Ticho sa prerušilo v polovici roka 2007, keď Ross Millard potvrdil prenikajúce informácie o vydaní tretieho albumu This Is Not the World (24. mája 2008), už pod hlavičkou vlastného vydavateľstva Nul Records. Okrem iných vecí sľuboval punkovejší zvuk ako na dvojke, čo by v podstate znamenalo návrat k zvuku jednotky. Dobré bolo, že neklamal. Album skutočne nepoľaví ani na sekundu a pokiaľ sa môže prezentovať silnými singlami ako Radio Heart či The Beginning Of The Twist, úspech aj u fanúšikov je v podstate zaručený. To okrem pôžitkov pre členov kapely prinesie hádam aj dosť peňazí na nahrávanie prípadnej štvorky, ktorá sa tým pádom stáva hodnou očakávaní.
To najlepšie však na záver. The Futureheads sa 16. novembra v rámci svojho aktuálne prebiehajúceho európskeho turné zastavia aj v Pražskom klube Roxy. Pre vás všetkých, ktorí si stále ulietate na tomto druhu gitarovej hudby, je to teda povinná návšteva českej metropoly a pre ostatných možnosť znova sa presvedčiť, že punkový nádych je naživo stále svieži.
Autor je redaktor portálu exitmusic.sk
Okrem známejších Kaiser Chiefs, Franz Ferdinand a Arctic Monkeys tu samozrejme funguje/fungovalo aj niekoľko menej známych, ale o to dôležitejších mien. Doherty nebral len drogy. Spolu s Baratom mali The Libertines. Trojičky Jarmanovci stále obhospodarujú The Cribs a iní bratia — Barry (spev, gitara) a Dave (bicie) zas The Futureheads.
Priezvisko je Hyde, mesto Sunderland, tí dvaja ďalší sú Millard (gitara, vokály) a Jaff (basa, vokály). Názov The Futureheads majú od Flaming Lips a ich albumu Hit To Death In The Future Head z roku 1992. Doposiaľ majú na konte tri albumy, rovnaký počet limitovaných EP-čiek a preslávili sa hlavne vydareným coverom Hounds of Love, pôvodne od Kate Bush, ktorá spolu s The Jam patrí k najbadateľnejším inšpiráciám.
Začalo sa to v roku 2000, keď sa všetci zúčastnili na projekte, ktorý mal zamerať pozornosť mladých ľudí skôr na hudbu ako na vytváranie práce pre mestské služby v Sunderlande. Trvalo ďalšie štyri roky, kým popularita prerástla hradby domova a Futureheads sa podarilo podpísať kontrakt s 679 Recordings.
Rovnomenný debut uzrel svetlo sveta 12. júla 2004 a okrem spomínaného coveru Hounds Of Love zadefinoval zvuk anglickej štvorice ako zmes postpunkových gitár, vokálov ako Beach Boys a jednoduchých chytľavých melódii. V tom čase to v podstate nebolo nič výnimočné, ale naliehavosť Barryho spevu spolu s krásnym akcentom a priamočiarymi aranžmá dávali celému albumu štatút gitarovej trvácnosti a rovnako sa zvyklo hovoriť aj o The Futureheads samotných. Singel Decent Days And Nights sa dal okrem iného počuť aj v hrách Burnout 3 a Rugby 2005 na PS2. Odmenou pre kapelu bolo spoločné turné s Pixies, Foo Fighters či Snow Patrol a fanúšikovia dostali darček v podobe výbornej EP-čky Area. Hviezda The Futureheads vyletela, začala naplno žiariť. To, že hlasy neprajníkov hlásajúce skorý úpadok sa o pár rokov ukázali ako pravdivé, v tom čase zatiaľ nikomu neprekážalo.
Ešte pre vydaním dvojky News and Tributes (29. mája 2006) to nevyzeralo vôbec zle. Singel Skip To The End, ktorý jej predchádzal, patrí jednoznačne k zlatému fondu celej tejto škatuľky. Horšie to však bolo s ostatkom albumu. Nemastné-neslané melódie, pripomínajúce všetko iné, len nie Futureheads, nezabodovali ani u fanúšikov, nieto ešte u kritiky. Situácia dospela až k stavu ukončenia spolupráce zo strany vydavateľstva 679 Recordings a ako neskôr členovia samotní priznali, kapela bola kúsok od rozpadu.
Ticho sa prerušilo v polovici roka 2007, keď Ross Millard potvrdil prenikajúce informácie o vydaní tretieho albumu This Is Not the World (24. mája 2008), už pod hlavičkou vlastného vydavateľstva Nul Records. Okrem iných vecí sľuboval punkovejší zvuk ako na dvojke, čo by v podstate znamenalo návrat k zvuku jednotky. Dobré bolo, že neklamal. Album skutočne nepoľaví ani na sekundu a pokiaľ sa môže prezentovať silnými singlami ako Radio Heart či The Beginning Of The Twist, úspech aj u fanúšikov je v podstate zaručený. To okrem pôžitkov pre členov kapely prinesie hádam aj dosť peňazí na nahrávanie prípadnej štvorky, ktorá sa tým pádom stáva hodnou očakávaní.
To najlepšie však na záver. The Futureheads sa 16. novembra v rámci svojho aktuálne prebiehajúceho európskeho turné zastavia aj v Pražskom klube Roxy. Pre vás všetkých, ktorí si stále ulietate na tomto druhu gitarovej hudby, je to teda povinná návšteva českej metropoly a pre ostatných možnosť znova sa presvedčiť, že punkový nádych je naživo stále svieži.
Autor je redaktor portálu exitmusic.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.