pre Slovensko to nebol zlý športový rok. Slušný výsledok predstavujú už len tie štyri medaily z olympijských hier v Rio de Janeiro. Dve striebra a jedno zlato z vodáckych disciplín a najmä víťazstvo Mateja Tótha v chôdzi na 50 km priniesli veľa radosti do krajiny, kde je dôvodov na radosť čoraz menej. To isté platí pre Saganov ďalší zelený dres z Tour de France a obhájený titul majstra sveta. A teraz sa k tomu pridalo ešte aj neočakávané víťazstvo Dominiky Cibulkovej na turnaji majsteriek.
Kľúčovým slovom v predchádzajúcej vete – a kľúčom k celej eufórii, ktorú toto víťazstvo u nás vyvolalo – je slovo „neočakávané“. Nie nečakané, neočakávané. Cibulková patrí do svetovej desiatky a pri takýchto hráčkach nie je víťazstvo nad hociktorou svetovou hráčkou nečakané. Napriek tomu od nej neočakávame víťazstvá ako na bežiacom pásme, a už vôbec nie vo finálových zápasoch najväčších turnajov. Na rozdiel od Škantárovcov, Tótha či Sagana, ktorí vo svojich disciplínach dominujú a víťazstvá od nich považujeme takmer za splnenie povinnosti, u Dominiky je to iné. Medzi absolútnou svetovou špičkou je predsa len ešte stále tak trochu outsiderkou a víťazstvá outsiderov nesú so sebou vždy oveľa výraznejšiu emóciu ako víťazstvá favoritov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.