Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Plody jedného paktu

.jozef Majchrák .časopis .týždeň doma

Minulý týždeň priniesol dve dôležité správy. Česká polícia zatkla Jozefa Roháča, podozrivého z nájomných vrážd. A

Minulý týždeň priniesol dve dôležité správy. Česká polícia zatkla Jozefa Roháča, podozrivého z nájomných vrážd. A slovenský parlament opäť odmietol návrh na prijatie ústavného zákona, ktorý by zrušil Mečiarove amnestie. Silná súvislosť medzi oboma týmito vecami je dnes mnohým zrejmá čoraz menej. A bude to ešte horšie.


Ubehlo takmer presne deväť rokov odvtedy, čo vtedajší šéf slovenských vyšetrovateľov Jaroslav Ivor zvolal tlačovú konferenciu. Oznámil na nej, že polícii sa podarilo objasniť vraždu Róberta Remiáša, ktorý fungoval ako spojka bývalého príslušníka Slovenskej informačnej služby Oskara Fegyveresa. Ten sa priznal, že v roku 1995 sa ako príslušník sledovačky SIS zúčastnil na únose prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. Zo strachu pred pomstou bývalých kolegov emigroval do zahraničia. Podľa Ivora nástražný systém, ktorý vybuchol v Remiášovom aute, vyrobil známy člen bratislavského podsvetia Jozef Roháč. Do auta ho mal nainštalovať jeho komplic Imrich Oláh. Za objednávateľa celej akcie Ivor označil v tom čase už mŕtveho bosa bratislavského podsvetia Miroslava Sýkoru. Vyšetrovateľ tiež uviedol, že podľa policajných informácií stála za vraždou Lexova tajná služba. Tá Remiášovi odpočúvala telefón a sledovala ho aj v deň, keď došlo k výbuchu jeho auta.
Roháč spolu s Oláhom boli z vraždy Róberta Remiáša aj obvinení. V septembri 2006 však bratislavská krajská prokuratúra oznámila, že trestné stíhanie voči nim zastavuje, keďže neexistuje dostatok dôkazov, že skutok spáchali. Viacerí novinári aj ľudia z bezpečnostných zložiek vtedy upozornili, že Remiášovu vraždu sa nepodarilo objasniť aj vinou Mečiarových amnestií, na základe ktorých sa v roku 2001 zastavilo trestné stíhanie voči údajným únoscom Michala Kováča mladšieho. Obidva prípady súviseli a mnohí ľudia mohli pod tlakom vyšetrovania prehovoriť a priniesť nové dôkazy aj do prípadu Remiášovej vraždy. „Je hlúpe ľutovať nevysvetlenie vraždy Róberta Remiáša a obchádzať fakt, že úzko súvisí s únosom Michala Kováča mladšieho,“ vyhlásil vtedajší minister vnútra Vladimír Palko.
Roháč bol v čase obvinenia z Remiášovej vraždy a roky potom na úteku. Hoci je dnes zadržaný, žiadne stíhanie v tejto veci mu nehrozí. Rovnako ako bez zrušenia Mečiarových amnestií zrejme nehrozí, že by Remiášova vražda bola niekedy objasnená.

Potkan
Túto prezývku vraj Jozef Roháč získal preto, že sa v tmavých kútoch podsvetia dokázal stratiť podobne rýchlo ako spomínaný hlodavec. Druhú prezývku „čapička“ si zase údajne vyslúžil tým, že čiapky, ktoré používal pri svojich akciách, si vždy odkladal ako cenné suveníry. Jeho meno sa skloňovalo v súvislosti až s desiatimi prípadmi vrážd. Medzi nimi sú napríklad aj likvidácia šéfa bratislavského podsvetia Eduarda Diniča či košického bosa Róberta Holuba. Maďarská polícia ho podozrieva z vraždy budapeštianskeho podnikateľa Tamása Borosa, ako aj z výbuchov pred centrálou Fideszu a pred bytmi maďarských politikov. Internetový portál maďarského denníka Népszabadság tento týždeň zverejnil informáciu, že Roháč bol počas vlády Vladimíra Mečiara pod ochranou SIS. Portál sa odvolával na viaceré svedectvá policajných dôstojníkov, ktorí odišli do dôchodku. Tvrdili, že slovenská a maďarská polícia zorganizovala niekoľko akcií na zadržanie Roháča, toho však vždy niekto včas varoval.

.muselo k tomu dôjsť?
V roku 1999 prečítal Lexov nástupca v kresle šéfa SIS Vladimír Mitro v parlamente správu, podľa ktorej únos Michala Kováča mladšieho zorganizoval bývalý šéf špeciálnych operácií tajnej služby Michal Hrbáček, ktorého priamo riadil námestník SIS Jaroslav Svěchota. Hoci sa Hrbáček pre únos ocitol vo väzení, na základe Mečiarových amnestií ho z neho po pár mesiacoch prepustili. Tento rok toho istého Hrbáčka zadržala polícia v súvislosti s aktivitami gangu bývalých aj súčasných policajtov. Gang podľa polície v rokoch 1995 až 2005 spáchal viacero lúpežných prepadnutí a únosov, pričom voči svojim obetiam používal brutálne násilie. Niektoré informácie, ktoré z prostredia polície prenikli do médií, dokonca naznačujú, že Hrbáček bol hlavou celého gangu. Otázka, či by k týmto násilným trestným činom došlo, keby neexistovali Mečiarove amnestie a Hrbáček sa musel z únosu Michala Kováča mladšieho zodpovedať pred súdom, nie je vôbec špekulatívna.
 
.na vine SDĽ
Opakovaná snaha Vladimíra Palka a jeho kolegov presadiť ústavný zákon, ktorý by zrušil Mečiarove amnestie, je záslužná. Hoci už trochu pripomína boj s veternými mlynmi. Ak existovalo politicky priaznivé obdobie na presadenie takéhoto zákona, tak to bolo po parlamentných voľbách v roku 1998. Vládna koalícia vtedy v parlamente disponovala ústavnou väčšinou, potrebnou na presadenie takejto právnej úpravy. Najväčší podiel viny na tom, že sa to nepodarilo, niesla postkomunistická SDĽ (medzitým vplávala do Smeru) a čiastočne aj SOP. Dnes si už asi málokto spomenie na vyhlásenia súčasného ústavného sudcu Ladislava Orosza, podľa ktorého bol návrh, predkladaný KDH, v rozpore s princípmi právneho štátu a slúžil len na zviditeľnenie tejto strany. Či na reči Roberta Fica o právnom suteréne. Históriou sú už aj rôzne krkolomné únikové cesty, ktoré SDĽ vtedy navrhovala s cieľom vyhnúť sa hlasovaniu, v ktorom by musela zaujať jasný politický postoj. Niektorí jej poslanci napríklad navrhovali, aby parlament prostredníctvom ústavného zákona zveril Ústavnému súdu právomoc, aby on posúdil, či amnestie boli, alebo neboli v súlade s ústavou. Parlament sa vtedy ústavným zákonom na zrušenie amnestií zaoberal viackrát, vždy neúspešne. Pakt postkomunistov z HZDS s postkomunistami z SDĽ tak bol dokonaný.
Výsledkom je aj to, že hoci sa Jozef Roháč bude zodpovedať pred maďarským súdom z niektorých svojich skutkov, nebudú to skutky, ktoré traumatizujú slovenskú spoločnosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite