kľúčovým cieľom ruského prezidenta Vladimíra Putina v zahraničnej politike je odhaliť Ameriku ako „papierového tigra“, čiže neškodného súpera, posmeliť iné štáty a zvýšiť možnosť, že nastane konfrontácia Ruska s NATO. Putinov útok na dva veľké postsovietske štáty, ktorý by po vojne s Ukrajinou mohol nastať, bude testom – ak naň USA nezareaguje, bude to znamenať pokračujúci rozpad svetového usporiadania, v ktorom sú od konca studenej vojny hlavným garantom Spojené štáty. Keby Rusko ovládlo Bielorusko, jeho vojská by sa ocitli na hraniciach s dvoma členskými štátmi NATO – Poľskom a Litvou.
„Možnosť, že Rusko vytvorí politickú nestabilitu v Bielorusku a v Kazachstane, aby mohlo vojensky zakročiť, je dnes tým aktuálnejšia, že Kremeľ tlačí topánka na domácej politickej scéne.“
Na prvý pohľad sú Bielorusko a Kazachstan nesmierne odlišné. Bielorusko s 9,5 milióna prevažne slovanskej populácie, vyznávajúcej ruské pravoslávie, hraničí s Ruskom na severozápade. Kazachstan na juhovýchode a jeho 18-miliónová populácia je prevažne turkická, moslimského vierovyznania. No v najbližších dvoch rokoch obidve krajiny možno postihnú vážne domáce politické a ekonomické ťažkosti, a tie môžu viesť k zahraničnopolitickým rozhodnutiam, ktoré by pre Putina predstavovali pokušenie na inváziu – buď aby riešil „bezpečnostné záujmy“ Ruska, alebo podporil svoju popularitu na domácom fronte.
Hoci Bielorusko a Kazachstan patria spomedzi postsovietskych krajín k najlojálnejším spojencom Ruska, čoskoro sa to možno zmení. Bielorusko sa už nemôže spoliehať na ruskú finančnú pomoc, pretože nízke ceny ropy, pokles HDP a ekonomické problémy Ruska. A tak sa jeho autoritársky režim Alexandra Lukašenka opatrne pustil do liberalizácie,
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.