Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Návštevníci

.tomáš Gális .časopis .téma

Britská kráľovná Alžbeta II. nie je prvou korunovanou hlavou, ktorá navštívila Slovensko. Jej predchodcovia a predchodkyne sem prichádzali z rozličných dôvodov. A nie všetci s mierovým úmyslom.

Britská kráľovná Alžbeta II. nie je prvou korunovanou hlavou, ktorá navštívila Slovensko. Jej predchodcovia a predchodkyne sem prichádzali z rozličných dôvodov. A nie všetci s mierovým úmyslom.
Od osamostatnenia Slovenskej republiky v roku 1993 zavítali do hlavného mesta či do rodiska prezidenta Rudolfa Schustera Medzeva dánska kráľovná Margaréta II., švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv, monacké knieža Albert II., španielsky kráľ Juan Carlos I., luxemburský veľkovojvoda Henri, kambodžský kráľ Norodom Sihamoni a holandská kráľovná Beatrix. Vzhľadom na ich postavenie, často len formálne, nemožno hovoriť o nejakom zásadnom politickom dôvode ich návštev, teda pokiaľ za taký nepovažujeme kutie rýľu či účasť na fujarovom recitáli. V minulých storočiach to bolo aj inak. V roku 1260 navštívil Bratislavu český kráľ Přemysl Otakar II. Po tom, ako porazil a za rieku Moravu zahnal uhorské vojská, prišiel na Bratislavský hrad na slávnosť prímeria.
Ako píše Igor Janota v knihe Slávni ľudia v Bratislave, prímerie nebolo pre českého kráľa jediným šťastím. Hoci bol dávno ženatý s Margarétou, o dvadsať rokov staršou, ich manželstvo, ako to pri politicky motivovaných zväzkoch býva, bolo čisto formálne. „Kráľa zlatého a železného“ v Bratislave očarila Kunhuta, dcéra ruského veľkokniežaťa a vnučka uhorského kráľa Bela IV., proti ktorému Přemysl bojoval. Bez ohľadu na svoje záväzky mladú devu okamžite verejne požiadal o ruku. Pápež súhlasil s rozvodom a zaľúbencom už nič nestálo v ceste. Po viac ako desaťročí navštívil Přemysl Bratislavu ešte dvakrát – najprv dobyl hrad, neskôr mesto úplne zničil. Za iným účelom navštívil Slovensko v roku 1698 ruský cár Peter Veľký. Bratislava, vlastne vtedy ešte Prešporok, bola jednou zo zastávok na jeho povestnej ceste po Európe, ktorú vykonal inkognito aj za účelom zoznámenia sa s novými tendenciami pri stavbe lodí, ciest a opevnení. V Bratislave Peter navštívil lodiarsky cech Sanct Nicolaus Bruderschaft práve v čase, keď lodiarski majstri robili na nevídanej objednávke – stavbe novej cisárskej riečnej flotily v hodnote 155 000 zlatých, ktorá mala krajinu chrániť proti Turkom. Cár sa zaujímal nielen o technické práce, ale aj o organizáciu podniku, projekty, stavbu opevnení a mostov. No a v okolí Stupavy si zapoľoval na diviaky. V roku 1805 „privítala“ Bratislava iného vládcu – Napoleona Bonaparta. Po vyhranej bitke pri Slavkove sa v bratislavskom Primaciálnom paláci konalo záverečné rokovanie rakúskych a francúzskych diplomatov o mieri, ktorým sa skončila tretia koaličná vojna. Cisár prišiel ešte raz, a to keď v júni roku 1809 francúzske vojská naše hlavné mesto obliehali (z toho dôvodu, že Bratislava bola strategickým zásobovacím centrom rakúskej armády) a na štyri mesiace obsadili. Najviditeľnejšou spomienkou na ich pôsobenie sú ruiny Devínskeho hradu, ktorý vojaci Veľkej armády po odchode zo Slovenska vyhodili do vzduchu. Český neverník, ruský špión a francúzsky megaloman... Neboli predsa len lepšie návštevy, ktorých hlavným bodom programu bol prípitok drienkovicou?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite