na začiatku vojny boli Spojené štáty neutrálne a v USA vládla vcelku pronemecká nálada. Niet sa veľmi čo čudovať. V spoločenskej pamäti Američanov ešte stále zostali spomienky na britskú nadvládu, ktorá sa skončila pre 130 rokmi. Probritské nálady nezlepšila ani skutočnosť, že Británia – ako najsilnejšia námorná veľmoc – blokovala obchod medzi Nemeckom (spolu s ďalšími centrálnymi mocnosťami) a ostatným svetom, Ameriku nevynímajúc. V Spojených štátoch sa tak začal prejavovať nedostatok základných surovín. Jednou z tých surovín bol aj fenol.
Fenol je jednoduchá organická zlúčenina, ktorá sa získava hlavne z dechtu. Samotná látka nie je až taká významná, je však východiskovou surovinou pre mnohé komplikovanejšie zlúčeniny. Aspirín je jednou z nich. Ale nie jedinou. Z fenolu totiž vzniká aj trinitrofenol, čo je látka podobná trinitrotoluénu (TNT). A rovnako ako TNT, aj trinitrofenol sa používa na výrobu výbušnín. Takže vo vojne bol fenol významnou strategickou surovinou.
Továreň amerického Bayeru v Rensselaer, ktorá zabezpečovala poslednú fázu prípravy aspirínu – acetyláciu kyseliny salicylovej – sa tak ocitla v problémoch. Východiskovú surovinu kupovala od svojich amerických dodávateľov, lenže keď nebolo fenolu, nebolo ani východiskových surovín, a teda nebola ani kyselina acetylsalicylová. Situácia bola taká kritická, že v roku 1915 továreň takmer zastavila výrobu.
fonograf zachraňuje aspirín
Našťastie pre Bayer aj pre aspirín, fenol potreboval aj jeden Američan. Bol ním Thomas Alva Edison, génius z Menlo Parku, autor neuveriteľného množstva 1 093 patentov. Edison potreboval fenol na výrobu látky menom condenzit. Chemicky išlo o živicu podobnú bakelitu a Thomas Alva z nej lisoval platne pre jeden zo svojich najznámejších vynálezov – pre fonograf. A rovnako ako Bayer, aj on trpel jeho nedostatkom.
Problém vyriešil spôsobom sebe vlastným – rozhodol sa fenol sám vyrábať. A od júna 1915 sa mu skutočne darilo vyrábať dvanásť ton fenolu denne. Keďže sám potreboval len deväť ton, tri tony denne boli voľné. A v tomto momente vstupuje do histórie aspirínu Dr. Hugo Schweitzer.
Hugo Schweitzer bol Nemec. Narodil sa v roku 1861 v Hornom Sliezsku, ktoré v tom čase patrilo Prusku a dnes patrí do poľského Warminsko-mazurského vojvodstva. Súčasníci naňho spomínali ako na priateľského, činorodého a cieľavedomého mladého muža. Po skončení chemických štúdií pôsobil chvíľu v Nemecku vo výskumnom laboratóriu firmy Badische Anilin-und Sodafabrik (neskôr známej ako BASF) v Ludwigshafene. Vo výskume ani v rodnej krajine však dlho nevydržal a v roku 1889 emigroval do Spojených štátov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.