Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Natália teraz potrebuje pokoj

.andrej Bán .časopis .spoločnosť

Pred štvrťstoročím zakladal systém resocializácie na Slovensku. Dnes vedie dve terapeutické komunity, v Palárikove a pri Krupine, kde sa nachádza aj Natália z Čistého dňa. Naliehavo prosí, aby sme v jej prípade boli všetci zdržanliví. Ľubomír Gábriš.

Natália teraz potrebuje pokoj Andrej Bán Ľubomír Gábriš nechce byť sudcom svojich kolegov. Hovorí, že Natália teraz potrebuje hlavne pokoj.

ako hodnotíte prípad Čistého dňa z Galanty?

Sú to kolegovia, nerád by som bol sudcom. No poviem jedno, veľmi sa mi nepáči emocionálna medializácia, ubližuje to všetkým a najmä týmto deckám. Natália, ktorá je u nás, ale aj my ostatní potrebujeme pokoj, zdržanlivosť. Naozaj sa o ňu bojím, pretože napriek úsiliu ju nedokážeme úplne uchrániť pred správami, ktoré ju rozlaďujú. Je v tom kolotoči už dlho, médiá ju kontaktovali už oveľa skôr, ako prišla k nám, a ako mladému dievčaťu je jej veľmi nepríjemné, že sa na verejnosti rieši jej zdravotný stav a vzťahy. Už teraz má strach, čo bude odpovedať na všetky tie zvedavé otázky známych aj cudzích ľudí, keď sa vráti domov, či zase nebude terčom novinárov, ktorým pôjde len o senzáciu. Zvládne to? Toto sú naše otázky...a ona sama si už tieto otázky kladie. Mrzí ma, keď vidím míting s jej plačúcou mamou, aký bol nedávno v Bratislave. Dva dni predtým bola jej mama u nás, hovorila aj s dcérou. Prosil som ju, aby to už nemedializovala, že to Natálii škodí. O to isté poprosila aj Natália.

ste zakladateľom systému resocializácie na Slovensku. Ako ju chápete vy?

So závislými pracujem od roku 1986, o rok neskôr som absolvoval v Prahe výcvik komunitnej terapie. Od roku 1990 sme intenzívne pracovali na príprave zákona, ktorý by komplexnejšie obsiahol problém závislosti a starostlivosť o ľudí s týmito problémami. Viete, budem radšej hovoriť o socializácii, za tých dvadsať rokov som mal vyše tisíc klientov, ktorým chýbali akékoľvek základy socializácie. A musím na tomto mieste povedať, že v súčasnosti sa mi zdá taký posun hodnôt spoločnosti, že by som to nazval až desocializáciou, ktorú vidno u mnohých našich klientov. Keď sa tvorila legislatíva, chcel som zaviesť pojem akceptovaný v zahraničí – terapeutické komunity. Ibaže u nás sa proti tomu zdravotníci vzbúrili, a preto máme „resocializáciu“. Ešte za socializmu, na konci 80. rokov, som ako mladý lekár z vlastnej iniciatívy navštevoval vtedy u nás známe poľské Monary, komunity pre drogovo závislých. Potom som s podobným cieľom navštívil aj komunity v Taliansku, Belgicku, Maďarsku či nemecký Day Top. Učil som sa od kolegov. Pochopil som, že nejde iba o zdravotnícky , ale aj psychologický, sociálny, pedagogický, či dokonca spirituálny problém. Keď som v roku 1994 založil prvé zdravotnícke lôžkové zariadenie – CPLDZ v Nových Zámkoch, vnímal som, že mnohí klienti potrebovali aj následnú strednodobú aj dlhodobú starostlivosť. A vtedy sme mali sme veľkú podporu vtedajšej ministerky za HZDS Oľgy Keltošovej, ktorá pochopila potrebu aj takejto starostlivosti. Malo ísť o sociálno-zdravotné lôžka, pretože existuje aj sociálna psychiatria a jej súčasťou je komunitná starostlivosť.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite