europoslanec sa už dávnejšie netají kritikou na adresu vlastnej strany a pomýlenej orientácie slovenských ľavičiarov. Tlačovej konferencii predchádzalo niekoľko rozhovorov (aj pre .týždeň 30/2016) a tiež kniha Slovo ľavičiarom súcim na slovo s podtitulom Cesty a blúdenia ľavice. Vydal ju Kalligram a titulná strana okrem Bratislavy uvádza aj Cape Town. Pozrime sa na túto knihu bližšie.

Na obálke vidíme nešikovne sploštenú olejomaľbu Laca Terena Veľký strážca a text otvára motto od Alexandra Ivanoviča Gercena, rusko-francúzskeho bojovníka proti buržoázii a sociálnemu útlaku. Potom už stojíme pred dvanástimi kapitolami Zalovej výzvy ľavičiarom.

„Zala sa obul do sociálnych balíčkov a istôt, ktoré ešte nerobia zo strany sociálnodemokratickú, ale konzervatívnu politiku.“

ľavica pre idiotov

Boris Zala začína poznámkou, ktorá znie ako východisko a fundament – v hĺbke duše sa cíti socialistom. Poviete si, azda nielen v hĺbke, ale skrz-naskrz. To vťahovanie do intimity má však odbornejší ráz knihy trochu „poľudštiť“ a spraviť z nej osobnú výpoveď. Takže čitateľ sa dozvie aj pikantnosti, ako Zalovo hýrenie v Budapešti, kam si ako študenti brali len „dva froté uteráky, tri podprsenky a troje pančucháče“, alebo o tom, ako prvýkrát videl „spolužiačkine holé prsia“. No píše aj o miništrovaní, hltaní katechizmu a spovedaní sa „podľa malej spovednej príručky Exercízie“. (Mimochodom, píše sa to Exercície a nie je to spovedná príručka.) K niektorým politikom Smeru už akosi patrí pripomínanie svojho katolíckeho pôvodu. Boli by sme však k Borisovi Zalovi nespravodliví, keby sme sa bavili len o perličkách pre bulvár. Poďme k tomu, čo považoval za dôležité.

Ostro kritizuje Putinov expanzionizmus a imperializmus, ako aj jeho pasovanie sa za protizápadného vodcu. Obdivovateľom ruského prezidenta (ktorého považuje za „aktívneho a konšpirujúceho aktéra“ hazardných pretekov o bohatstvo a peniaze) odkazuje, aby si dobre všimli, ako sa z Putina stal štátny strážca kapitalizmu oligarchov, ktorý by bol pre Lenina „vzorovým príkladom imperializmu ako vrcholného štádia kapitalizmu v jeho najbrutálnejšej podobe“.