hillary prišla, prehovorila, zvíťazila – ak máme brať bez pochybností komentáre prakticky všetkých hlavných médií.
Pevne presvedčené o jej triumfe sú New York Times – ktoré ju od začiatku kampane bezvýhradne podporujú. Zaujímavé však je, že uznanie Clintonovej vyslovili aj významní komentátori z tradične republikánsky naladeného Wall Street Journalu. Ten pritom vlastní Rupert Murdoch, mediálny magnát, ktorý po počiatočných výhradách Donalda Trumpa podporuje. Je dosť príznačné, že po kritike Trumpovho výkonu zverejnenej na stránkach WSJ prišla reakcia: k debate sa písomne vyjadrili členovia redakčnej rady Wall Street Journalu a boli voči Trumpovi podstatne miernejší. Ešte príznačnejšie je, že ani oni ho nijako nadšene nevychválili. Lepší dôkaz, že nebolo čo chváliť, by sa ťažko hľadal.
alchýmia červenej farby
Hillary Clinton naozaj dominovala od prvej chvíle, keď rázne, no priateľsky pozdravila Donalda Trumpa a podala mu ruku. Aspoň vizuálne načisto ovládla pole. Prišla s prirodzeným úsmevom, aký u nej často nevídať. A v nohavicovom kostýme, ktorý mal kláštorne prostý strih, ale ktosi v Hillarinom štábe si za jeho výber zaslúži prémie, pretože ten odtieň červenej farby bol žiarivý a dynamický bez toho, aby pôsobil krikľavo. Maličkosť? Nesmierne dôležitá. Ten kostým spôsobil, že na Hillary boli od prvej chvíle oči všetkých, lebo fyzikálne zákony a optické javy nepustia. A, pravdaže, zákony politického marketingu tiež nie.
Oblečenie, mimika, gestá vyčarovali premenu. Tak sme namiesto unavenej kandidátky, ktorú v posledných týždňoch podozrievali z vážnych chorôb, odrazu videli ženu plnú energie, pripravenú naplno slúžiť Amerike. Jej protivník v tmavom obleku s modrou kravatou mal problém, ako sa tejto energii vyrovnať. Alfasamec Donald, ktorý sa rád hrdí svojou životaschopnosťou a uťahuje si zo zdravotných problémov iných ľudí, z ničoho nič pôsobil ako uťahaný, nervózny, dehydrovaný starec. A navyše zle pripravený.
„Trump namiesto jasných odpovedí opakoval stále tie isté bonmoty. Akoby pozabudol, že nie je na mítingu.“
Jeho nepripravenosť sa ukázala takmer pri každej téme v diskusii. Tu už nešlo o rozdiely vo výzore, ale o obsah toho, čo kandidáti hovorili. Či sa už debatovalo o podnikaní v Amerike, o stredne veľkých firmách, o veľkom biznise, o investíciách do infraštruktúry, o daniach, Hillary mala vždy aspoň mierne navrch. To, čo sa jej oprávnene vyčíta, totiž suchárske sústredenie sa na fakty, bolo tentoraz jej silnou stránkou. Lebo fakty dokázala podať zhustene, bez zbytočných detailov. A k nim primiešala emócie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.