keď prišiel na pódium, nastalo hrobové ticho. Neskrýval neistotu. V bielej košeli a čiernom saku pôsobil nevýrazne. Ruky si inštinktívne zasunul do vreciek nohavíc. Triasol sa mu hlas a za každým tretím slovom prišla slovná vata. Elon Musk, renesančný muž 21. storočia, začal hovoriť o naplnení svojho najväčšieho sna.
V mexickej Guadalajare na Medzinárodnom astronautickom kongrese sa minulý utorok zišli stovky nadšencov a expertov pre pilotované lety do vesmíru. Musk mal síce trému, ale odvážna vízia, ktorú postupne odkrýval vo vizuáloch nad sebou, zastavila dych tisícom, čo ho sledovali v priamom prenose. Do desať rokov kolonizovať Mars a urobiť z ľudského pokolenia, odjakživa pripútaného k modrej planéte, medziplanetárnu rasu.
A do 40 až 100 rokov vytvoriť na našom červenom susedovi sebestačnú kolóniu v počte milión ľudí. Bez ambície vracať sa nazad, i keď túto „možnosť“ Musk po otázke z publika pripustil. Vzápätí však dodal, že ani prví kolonizátori, ktorí doplávali k brehom Ameriky sa už väčšinou do rodnej Európy nikdy nepozreli.
„Musk prišiel s nápadom na rýchle dopravné prepojenie metropol Los Angeles a San Francisco cez vákuovú trubicu.“
Keď sa zdá, že vzrušenia z kolonizácie Marsu už nemôže byť viac, Musk po hodine vyťahuje ešte jedno eso. A čo tak ďalej ako k susednej planéte? Na obrazovke Medziplanetárny transportný systém, ako sa obria Santa Maria tohto storočia má volať, pristáva na Jupiterovom mesiaci Európa, brázdi priestor okolo prstencov Saturna a dosadá na povrch jeho mesiaca Enceladus.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.