roald Dahl, jeden z mimoriadne významných spisovateľov dvadsiateho storočia a ak by sme sa bavili o spisovateľoch píšucich predovšetkým pre deti a mládež, azda i jeden z najdôležitejších, by sa bol 13. septembra dožil stovky. V roku 1990 však umrel na leukémiu, ktorá ho oberala o životnú energiu, takže už nevládal ani písať, ani nestriedmo popíjať, ani sukničkárčiť. Lebo Dahl bol zo svojej prirodzenosti dobrodruh a rojko, nie nepodobný svojim detským hrdinom. A k tomu diplomat, vojnový hrdina a asi aj špión.
dobrodružstvo, fantázia a temnota
Dahl sa narodil vo Walese nórskym prisťahovalcom, ktorí ho pomenovali po legendárnom nórskom polárnikovi Roaldovi Amundsenovi, čo by mohlo predznamenať jeho dobrodružné životné osudy – Dahl ako mladík namiesto štúdia pracoval v Afrike pre naftársku spoločnosť Shell, v roku 1939 sa dal k britskému letectvu, počas vojny si pripísal minimálne päť zostrelov nacistických lietadiel, sám bol zostrelený a utrpel zranenia, ktorých následky si niesol po celý život. Práve vojnové zážitky sa stali základom Dahlovej spisovateľskej dráhy, ešte počas vojny začal písať poviedky plné morbídneho humoru, nezriedka brilantne vypointované a dosiaľ tvoriace jadro jeho tvorby pre dospelých.
„Žiadne také, že kniha je lepšia ako film, skôr platí, že film predlohu akceptuje a zároveň je iný.“
V roku 1953 sa Dahl oženil s o desať rokov mladšou hollywoodskou herečkou Patriciou Nealovou, s ktorou mal päť detí a práve skutočnosť, že sa Dahl stal otcom, ho priviedla k tvorbe pre deti a mládež. Čiastočne detským románom bol síce už jeho debut z roku 1943, The Gremlins, o mýtických príšerkách škodiacich pilotom RAF (film Gremlins z roku 1984 produkovaný Stevenom Spielbergom je veľmi voľne inšpirovaný práve nimi), avšak skutočným prvým veľkým detským románom je až Jakub a obrovská broskyňa z roku 1961, pôvodne rozprávka, ktorú Dahl vymyslel pre svoju prvorodenú dcéru Oliviu, ktorá, žiaľ, zomrela rok po vydaní knižky.
Príbeh o osirelom chlapcovi, ktorého tyranizujú dve tety, až kým na dvore nevyrastie obrovská broskyňa, je presne tým mixom absolútne odviazaného fantazírovania a zdanlivo nedetskej temnoty, ktorá sa pre Dahla stala typickou hneď v jeho nasledujúcom románe Charlie a továreň na čokoládu (1963). Dahl sa v ňom nechal inšpirovať svojím vlastným detstvom. Ako trinásťročný navštevoval školu neďaleko továrne na čokoládu, kam žiaci chodili na ochutnávacie exkurzie a napísal dodnes uchvacujúci príbeh, v ktorom až esenciálne zachytáva nielen „čokoládové“ radosti, ale i strasti, ktoré môžu stretnúť zlé, nevychované, neporiadne deti. Excentrický Willy Wonka, majiteľ čokoládovne, je tu presne tým dospelým, od ktorého môže byť mimoriadne nebezpečné brať si sladkosti.
kniha lepšia ako film?
Knižku prvýkrát sfilmoval v roku 1971 režisér Mel Stuart s Gene Wilderom v hlavnej úlohe Willyho Wonku a hoci Dahl nebol s výsledkom dvakrát spokojný, film sa stal klasikou predznamenávajúcou osud ďalších Dahlových filmových adaptácií.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.