petra je žena, ktorá má na mozgu cystu, silné epileptické záchvaty a roky bývala v schátranej petržalskej ubytovni Modrý dom, ktorý bol presiaknutý kriminálom. V ktorom bode jej príbehu ste ju začali fotiť?
Jej kamarátka ma oslovila, či by som nenafotil Petru v Modrom dome, pretože jej hrozilo vysťahovanie. Bolo to v októbri minulého roka. V Modrom dome som našiel šialené príbehy. Bývali tam viacerí invalidi a kriminálnici, na pavlačiach si pred pred zrakmi obyvateľov domu pichali drogy do miest, ktoré sa už nedajú ani komentovať. Keď som však prvýkrát Petru zbadal, vedel som, že to bude veľká téma. Nefotím hocikoho. Petra je fyziognomicky zaujímavá, celé vnútro sa odráža na jej tvári.
akú ste tam našli ženu?
Bývala v izbe, ktorá mala jedenásť štvorcových metrov a nič v nich. Žiadna voda, žiadna elektrina, na okne stopy dier po streľbe. S ňou tam boli jej psy, mačky a maniodepresívny partner, ktorý sa neskôr pokúsil o samovraždu. Je to úplne iný, brutálny svet, do ktorého som sa musel etablovať. Musel som byť neustále ostražitý. Všetci naokolo sú nevyspytateľní, hocikedy môžu dostať záchvat zúrivosti.
čo to znamená, etablovať sa v tomto prostredí? Na jednej strane musíte byť ostražitý a obozretný, na druhej strane musíte vyžarovať dosť dôvery na to, aby si vás pustili k telu.
A ešte ma navyše musia brať ako umelca. Nenávidia novinárov, nedôverujú im, lebo ich veľakrát sklamali. Musel som sa pre nich stať bútľavou vŕbou. Veľa energie a času som investoval do počúvania ich príbehov. Postupne sme si s Petrou budovali vzájomný rešpekt. Až potom sa mi otvorila, a to nemyslím tak, že sa mi začala slovne zverovať. Išlo mi o to, aby som sa stal neviditeľným fotografom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.