Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Načo je folkloristom world music?

.vladimír Potančok .časopis .kultúra

Mnohí muzikanti, ktorí na Slovensku hrajú hudbu vychádzajúcu z folklóru, tvrdia, že nepotrebujú žiadnu world music scénu na to, aby získali fanúšikov. Pritom zahraniční odborníci sa čoraz viac zaujímajú o slovenskú tradičnú hudbu a nevychádzajú z údivu.

Načo je folkloristom world music? Pressfoto J. B. Millot Iránsky perkusionista Bijan Chemirani a francúzsky gitarista s tureckými koreňmi Kevin Seddiki zahrajú na záverečnom galakoncerte festivalu.

teórií o tom, prečo a ako vznikla tzv. world music, je habadej, najčastejšie sa uvádza tá zľahka konšpiračná, podľa ktorej sa na použití tejto „obchodnej značky“ dohodla v roku 1987 v istom londýnskom pube skupina hudobných publicistov, vydavateľov a producentov. Zafungovalo to – v konkurencii takmer vyčerpanej rockovej hudby, na mieste prešľapujúceho džezu či syntezátorového popu, ktorý oslovoval len časť mládeže, sa zrazu objavilo niečo úplne iné.

Stačilo tak málo – čerpať inšpiráciu z tradičnej hudby rôznych národov a prípadne si požičiavať „exotické“ hudobné nástroje, hudobné postupy alebo rovno hudobníkov. Po ojedinelých pokusoch na konci 60. rokov, keď sa hipisácka generácia zaujímala najmä o tradičnú hudbu Indie, prišla na rad Afrika, Latinská Amerika, Stredomorie, aj Blízky a Ďaleký východ. Vďaka priekopníckej práci takých vydavateľstiev ako Real World Records sa do západnej Európy dostávali nahrávky s tibetskými spevmi, arménskym dudukom, egyptskými bubeníkmi, pakistanským qawwali, ruskými a bulharskými zbormi a ďalšími nie veľmi známymi zvukmi.

david Byrne a folkloristi

Fascinácia nepoznanými hudobnými vesmírmi možno čiastočne súvisela aj s vyčerpaním a takmer zánikom folklóru na západe Európy, na druhej strane to domáce korene oživilo – prišiel revival írskych a „keltských“ kapiel a renesancia štýlov ako manouche, gipsy swing, katalánska rumba, pizzica a podobne. V rokoch 1980 – 1994 sa stalo všetko podstatné pre etablovanie samostatnej scény – vznikli špecializované hudobné časopisy (k fRoots pribudol Songlines), hudobné festivaly na čele s chýrnym WOMAD-om, rozhlasové rebríčky typu World Music Charts Europe (WMCE), medzinárodný veľtrh WOMEX, žánrové ceny a podobne. Scéna world music sa stala neoddeliteľnou, samostatnou a životaschopnou súčasťou hudobného priemyslu aj napriek tomu, že mnohí tento termín dodnes kritizujú a nenávidia. Napríklad David Byrne, bývalý líder skupiny Talking Heads a zakladateľ hudobného vydavateľstva Luaka Bop (vydávajúceho aj silno etnicky zafarbenú hudbu), napísal v roku 1999 v New York Times úvodník s názvom I Hate World Music.

„Naša hudba je zároveň povedomá i nová, svieža a ponúkajúca niečo unikátne, doteraz nepoznané. “

K tým, ktorí sa k world music stavajú podozrievavo a rezervovane, patria aj mnohí slovenskí „folkloristi“ – ľudia, ktorí pokračujú v šírení slovenského hudobného folklóru scénickou cestou.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite