doba je rýchlejšia a informácie instantnejšie. Miera pozornosti, ktorú dokážeme venovať jednej aktivite, sa stále skracuje. Informačná revolúcia, kríza autorít, povrchnosť a všetky tie ďalšie termíny, pri ktorých budú všetci uznanlivo pritakávať hlavou a tí nostalgickejší si zaspomínajú aj na lepšie staré časy. Plus Warholových pätnásť minút slávy, ktoré komerčný svet už dávno rozmenil na zlomky sekúnd. Všetko, kultúru nevynímajúc, akoby sa nenávratne rútilo kamsi, kde to vyhovuje len tým najväčším cynikom. Občas sa však predsa len objaví aj protiargument. Toto leto, presnejšie dvadsiateho augusta, prišiel jeden z tých najsilnejších.
Dôkazom váhy tohto protiargumentu je, že odkedy po nekonečných odkladoch konečne uzrel svetlo sveta, nepíšu hudobné médiá po celom svete prakticky o ničom inom. Jeho autor Frank Ocean, občianskym menom Christopher Edwin Breaux, sa stal opäť hlavnou témou celého muzikantského sveta. Renomované portály o ňom vypisujú siahodlhé texty, rozoberajú desiatky inšpirácií či odkazov v jeho tvorbe a najmä – azda bez jedinej výnimky jeho druhú štúdiovku Blonde radia k tomu najlepšiemu, čo tento rok vzniklo. Na to, aby ste pochopili, kde sa vzala takáto unikátna zhoda, by vám však nestačilo, ani keby ste si tie články prečítali všetky. Na to je vesmír Franka Oceana príliš široký a nestály.
šoubiznis vs. Frank
Dieru do sveta dokázal spraviť už svojím štúdiovým debutom Channel Orange spred štyroch rokov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.