„Volám sa Chuck Palahniuk. A som známy ako autor,” spisovateľ sa na chvíľu zamyslí, „v podstate len ako autor Fight Clubu.” Ten Chuck Palahniuk, ktorý píše knihy plné drogových, sexuálnych a ďalších nepredstaviteľných závislostí, zrazu hovorí s detskou hudbou v pozadí. „A keďže generácia mojich čitateľov starne, má deti a postupne aj zomiera, rozhodol som sa predstaviť tento príbeh celkom novej generácii. Napísal som Fight Club pre deti.” Je zážitok pozerať sa na video, v ktorom si jeden z najúspešnejších amerických spisovateľov robí žarty zo svojej knihy, kultového diela z prelomu tisícročia. Hovorí to veľa o samotnej genialite spisovateľa, ako aj o celej postmodernej literatúre.
„V klube bitkárov nejde o rozdávanie bitiek. Ide o to, nechať sa čo najviac dobiť. “
Ale späť k príbehu. Fight Club pre deti vyzerá vo voľnom preklade asi takto: Bol raz jeden chlapec, ktorý nemal meno a v noci nemohol spávať. Stretol chlapca so strapatými vlasmi. Ten niekedy hovoril smiešne veci ako: Odíď zo svojej práce! Začni sa biť! Dokáž, že naozaj žiješ! Títo dvaja chlapci radi trávili chvíle vystrájaním – fackali sa, štípali a strkali do seba. A potom chlapcovi so strapatými vlasmi napadlo: „Založme si klub!”
človek-office
Chuck Palahniuk nie je spisovateľ, okolo ktorého by sa niesla aura vznešenej kultúry. Trinásť rokov pracoval vo firme Freightliner, v ktorej na kamióny umiestňoval predné nápravy.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.